Priznávam, že k blogu ma inšpirovala práca kolektívu autorov z Národního ústavu duševního zdraví z Prahy publikovaná v odbornom časopise. Keď som si prečítal nadpis ich práce okamžite mi napadla asociácia s koronavírusom a s tým, čo prežívame ostatné mesiace.
Čo je teda behaviorálny imunitný systém? Behavior znamená v preklade správanie, takže, aby som sa pokúsil preložiť tento názov, asi by som použil toto. Je to imunitný systém ľudského jedinca tvorený správaním. Alebo skôr celým súborom činností, ktoré možno zahrnúť pod pojem správanie.
Kým náš imunitný/obranný systém začne naplno pracovať po kontakte s patogénom (choroboplodným činiteľom), čo je energeticky náročný proces, ktorý prebieha najprv ako rýchla a nešpecifická a neskôr ako špecifická a neskorá odpoveď organizmu, tak behaviorálny imunitný systém má za úlohu patogénu, spravidla infekcii, sa vyhnúť. Zabrániť prenosu infekcie na daný organizmus. Oba systémy nepracujú izolovane, ale, ako to už býva, lebo všetko so všetkým súvisí, spolupracujú. Ak behaviorálny imunitný systém deteguje nebezpečenstvo, tak ušetrí organizmu priamy kontakt s patogénom, infekciou, môže odvrátiť ochorenie a ušetrí imunitný, ale aj ostatné telesné systémy.
Ako sa to deje? Najprv prebieha percepcia (vnímanie) ohrozujúcich podnetov. Deje sa to ako vnímanie vizuálne (zrakové), napr. farba pokožky iného človeka, prípadne stigma (znak) na tvári, na tele, ako vnímanie akustické (zvukové), napr. kašeľ, vnímanie olfaktorické (čuchové), napr. zápach, či vnímanie taktilné (dotykové), ktorým vyhodnocujeme teplotu, vlhkosť, konzistenciu podnetu. Všetky modality vnímania, resp. vnímané podnety, pochopiteľne, integrujeme (spájame) do konečného, čim presnejšieho a komplexnejšieho vnemu, na ktorý reagujeme. Tu nastupuje vyhodnocovanie, teda kognitívna (poznávacia) zložka behaviorálneho imunitného systému. Tá umožňuje uvedomenie a vyhodnotenie miery nebezpečenstva s potenciálne rizikovým podnetom, človekom, alebo zvieraťom.
Autori uviedli, že mladšie deti, cca do 8 rokov, ešte nedokážu správne vyhodnotiť nebezpečenstvo. Plne tomu dôverujem, ale v súvislosti s koronou si nemôžem odpustiť spomenúť dva zážitky, kedy deti mladšie ako 8 rokov reagovali, akoby minimálne čiastočne rozumeli nebezpečenstvu. V lete ma prekvapilo asi 5-roč. dievčatko v reštaurácii, keď hneď po vstupe išlo k dezinfekčnému roztoku a umylo si rúčky. Napísal som, že sa rodí zodpovedná generácia. A už niekoľko mesiacov ma prekvapuje 3-roč. vnučka, ktorá na mňa, alebo na otca po príchode do ich bytu kričí: "Ruky umyť!".
Proces poznávania je závislý od skúsenosti tej-ktorej populácie, je rozdielny podľa prežitých epidémií a ovplyvňuje, príp. priamo zakazuje určité správanie (napr. požívanie niektorých jedál, manipuláciu s telesnými tekutinami a exkrementami /výkalmi/, prostitúciu a pod.).
Afektívna zložka behaviorálneho imunitného systému bezprostredne ovplyvňuje zložku kognitívnu. Je to pochopiteľné, lebo reflektuje-zrkadlí, naše subjektívne prežívanie pocitu ohrozenia. Deje sa to ako patogénne znechutenie, pôvodne úzko chápané ako pocit znechutenia zo zapáchajúceho jedla, alebo vôbec niečoho nejedlého (niečo horké, potencionálne jedovaté, extrémne kyslé, exkrementy, zvratky), ale v tomto kontexte je pocit znechutenia chápaný v súvislosti s rizikom nakazenia, teda, že závisí od situácie, ktorá hrozí nakazením, je spravidla medzikulturálny a výraznejší u žien, o.i. v súvislosti s ich materskou úlohou a ochranou dieťaťa. Okrem patogénneho znechutenia afektívna zložka obsahuje aj sexuálne znechutenie, ktoré sa s patogénnym čiastočne prekrýva (pohlavne prenosné ochorenia), ale je dôležité skôr v súvislosti s výberom partnera (chorý, alebo inak "poškodený" partner je menej príťažlivý) a znechutenie morálne, ktoré je reakciou na porušovanie spoločenských noriem a pravidiel, ktoré zvyšujú riziko prenosu nákazy.
Čo s tým? Ďalšou zložkou behaviorálneho imunitného systému sú sociálne implikácie, teda správanie jednotlivca, alebo spoločnosti, ktoré má minimalizovať prenos infekcie. Behaviorálny imunitný systém je funkčne flexibilný a pracuje s množstvom interindividuálnych a intraindividuálnych faktorov. Jeho činnosť sa vysvetľuje "teóriou zvládania chýb", teda, že systém by mal byť/je nastavený v prospech energeticky menej náročných chýb. To znamená, že behaviorálny imunitný systém prináša viac falošne pozitívnych chýb ("planý poplach") a menej falošne negatívnych chýb (teda menej prehliadnutých infekcií).
Prináša to riziko v tom, že ľudia môžu reagovať aj na podnety, ktoré nepredstavujú nebezpečenstvo a generalizujú. Toho príkladom sú predsudky voči jednotlivcom, či skupinám, ktorí/ktoré sú iní/iné, napr. farbou pleti, cudzincom, starším ľuďom. Ďalšou zaujímavou súvislosťou je vzťah medzi pocitom znechutenia a výskytom psychických porúch. Najčastejšie úzkostných porúch a porúch obsedantno-kompulzívnych - OCD (porúch s nutkavými, vtieravými, často nezmyselnými myšlienkami a konaním). Najmä zistenia vysokej miery pocitu znechutenia pri strachu z kontaminácie (nakazenia) pri OCD naznačuje takmer patognomický (príznačný) vzťah k behaviorálnemu imunitnému systému. Ale to už je mimo môj pôvodný zámer.
Tak, či onak planý poplach je každopádne energeticky pre organizmus aj spoločnosť ľahšie zvládnuteľný. Tak nás to učili aj na škole v súvislostí s tým, čomu sa v medicínskej praxi hovorí "akútne brucho". Prízvukovali, že nad akútnym bruchom nesmie zapadnúť slnko. Keď sa nám nedávno stalo, že u svokry to vyzeralo na krvácanie zo žalúdka, tak jej praktická lekárka, priateľ chirurg aj ja sme trvali na urgentnej hospitalizácii. Našťastie to bol "planý poplach", ale jeden zbytočný prevoz do nemocnice je "lacnejší", ako prípadná strata života.
Ale aby som sa vrátil k sociálnym implikáciám v súvislosti s koronou. Myslím, že boli, vďaka skúsenostiam a vedomostiam nášho popredného infektológa a epidemiológa jasne stanovené hneď na začiatku. Prekrývať tvár a nos rúškami, dodržiavať odstupy a starostlivo si umývať ruky. Sú to implikácie zaťažené rizikom väčšieho počtu falošne pozitívnych prípadov, t.j. že opatrenia dodržiava oveľa viac a s obmedzeniami skončí viac ľudí ako je skutočne pozitívnych - chorých, ale je tu nižšie riziko falošne negatívnych, teda tých, ktorí chorí sú, ale nedodržiavajú opatrenia, resp. nie sú v karanténe.
Myslím, že existuje niečo ako kolektívny behaviorálny imunitný systém a ten obsahuje nielen zrakové a sluchové vnímanie informácií o koronavíruse, na ktoré by bolo možno najlepšie účinný filter na relevantné informácie, o.i. preto, že infekcia sa šíri aj okom a postihuje aj ucho a sluch, dotykové vnímanie - ochranu rúk nielen dezinfekciou, ale, ako bolo odporučené, aj rukavicami, obmedzením kontaktu dodržiavaním odstupov a obmedzením hromadných podujatí, ale aj kognície - poznania, dúfam, že reálne, ktoré je vážne treba odlišovať od dezinformácií, balastu a hoaxov a týmto sa čím viac vyhýbať. Obsahuje tiež patogénne znechutenie (oprávnený strach z ochorenia, lebo napriek všetkým informáciám, aké máme záruky, že práve u nás ochorenie prebehne bezpríznakovo?), ale aj pocit morálneho znechutenia (čo vidím v odmietaní porušovania základných opatrení, odmietaní strašenia, vyhrážok, chaotických informácií zo strany vlády), ale aj sociálnych implikáciách, takpovediac neinštrumentálnych, mimo rúška, odstupu a hygieny rúk. A to, možno nebudete súhlasiť, je, pre mňa, nie absolútna, ale vysoko signifikantná zodpovednosť voči sebe, svojmu okoliu a spoločnosti, ktorá sa prejavuje dodržiavaním základných odporučení, účasťou na účelom a cieľom nepresvedčivom celoplošnom testovaní, ktoré nie je úspešnejšie, v konečnom dôsledku, ako náš kolektívny behaviorálny systém, ba možno nesie väčšie riziko falošnej pozitivity a falošnej negativity, alebo relatívne vysoká účasť na druhom, nepovinnom, kole testovania v mojej milovanej Banskej Štiavnici. Ak máme, v porovnaní s mnohými inými krajinami, pomerne dobré výsledky v izolovaní chorých, zvládaní vážnych priebehov ochorenia, počte úmrtí, tak je to vďaka obetavosti a profesionalite zdravotníkov, ktorí koronakrízu zvládajú v prvej línii, vďaka empatii a ochote dobrovoľníkov pri celoplošnom testovaní a vďaka nečakane a neobvykle zodpovedným občanom, teda nám. Prajem Vám zdravý behaviorálny imunitný systém.
