reklama

Keďže je to do plaču, nie je to na smiech

Áno, hovorí sa, že keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech. Trochu som si to upravil, ale ani to nie je presné vyjadrenie toho, o čom dnes chcem. Nie je to len o smiechu cez slzy, je to aj o hneve, sklamaní, ľútosti...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Pol roka som nenapísal ani riadok, až som si pripadal, ako ten šesťročný chlapec, ktorý do šiestich rokov života nehovoril. Rodičia boli zúfalí. V šiestich rokoch sa napil vína a povedal "kysevé". Pýtali sa ho, prečo doteraz vôbec nehovoril a on odpovedal: "Nebyvo o čem"...

 Aj ja som mal dojem, že nie je o čom. Všetko možné aj nemožné sa udialo a bolo popísané za ostatné mesiace a ja som nadobudol dojem, že to podstatné som napísal už na jar minulého roka.Nekompetentní "kompetentní" to pochopiteľne nečítajú a nečítali. Ale ostatné dni, to, čo sa deje u nás, na Slovensku, ma predsa prinútilo ozvať sa. Píšem, keď mám potrebu sa k niečomu vyjadriť. S malou nádejou, že si to niekto prečíta, zamyslí sa. A skoro bez nádeje, že si to prečítajú tí, ktorým sú moje slová určené predovšetkým, spravidla politici. Nemyslím si, že mám patent na rozum, ale niekedy mi napadne, že by niečo "mali vedieť".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Tak som minulý rok, v blogu zo 170420 (17.4.2020) napísal "Iná vec je, že každý by asi čakal vyrovnanú, silnú osobnosť v čele vlády, že premiér bude vystupovať v médiách rozhodne a jednoznačne, že bude komunikovať s občanmi, komunikovať a radiť sa aj so spolupracovníkmi a kolegami vo vláde. A že na verejnosť sa dostanú jednoznačné, jasne formulované a časované kroky. Ale vedeli sme, kto to je a nedalo sa očakávať, že sa zmení. tobôž zoči-voči úlohe, ktorá bola neplánovaná a mimoriadne nepredvídateľná. Príjmime fakt, že nás vedie omylný človek. Inak to vlastne ani byť nemôže" To bolo približne mesiac po tom, čo sa Matovič stal premiérom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Pochopiteľne, nič sa nezmenilo. Vlastne stalo, zhoršovalo sa to stále viac a viac. Tak som v blogu 290520 napísal aj toto "Mám veľkú obavu, že pokiaľ to bude pokračovať v takomto spôsobe riešenia problémov, v takejto komunikácii s verejnosťou, tak nedávni voliči oželejú hlasy, ktoré terajšej koalícii dali vo voľbách. Myslím, že moje slová stoja za zváženie. Takže, vážení páni, prestaňte sa hrať na politikov, ale nimi naozaj buďte. Slúžte nám, inak ste nám nanič.." Samozrejme, stalo sa, mnohí, ba väčšina svoje hlasy oželeli a ono sa to stále len zhoršovalo. A navyše, Sulík aj Matovič dokázali, že sú nám nanič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nebudem menovať všetky zlé, až katastrofálne rozhodnutia bývalého premiéra, všetky dôsledky a frustráciu svoju, či všetkých známych a väčšiny verejnosti. Len obsedantne (nutkavo) sa vrátim k citácii súdruha Brežneva z XXV. zjazdu KSSZ (Komunistickej strany Sovietskeho zväzu), ktorú rád používam, hoci je to vlastne paradox medzi, pre mňa, absolútnou pravdou a nutnosťou normálneho žitia a, spravidla, realitou v politike, kde sa pomenúvajú skutočnosti, reálie, deje úplne inými slovami, než ktoré im prináležia. Ten citát znel, pre pripomenutie, že veci treba nazývať pravými menami.

 A toto sa, žiaľ a pochopiteľne, nedeje len v slovenskej politike (len si spomeňte na Irak, bývalú Juhosláviu). Mimochodom, alebo ako sa hovorí na margo okraja, kdesi som čítal, že oslavujeme, či pripomíname si výročie vstupu do NATO. Ach, bože, ako hlboko sme klesli (pamätníci si spomenú).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Ale aby som sa vrátil k tomu, čo ma "naštartovalo". Ikskrát komentované slová štátnické gesto. Nie, nechcem Vás poučovať a nudiť ďalšími analýzami. Len sa podeliť o pocity, v ktorých som sa na pár chvíľ nevedel vyznať. Hnev, sklamanie, ľútosť?

 Veď len uvážte. V slovníkoch sa dozviete, že "gesto" je 1. posunok, pohyb, obyčajne rukou, ktorý zdôrazňuje slovo alebo čin, ktorý sprevádza: povýšenecké, patetické, herecké, veliteľské, alebo 2. čin alebo postoj vypočítaný na to, aby vzbudil pozornosť: gavalierske, gesto víťaza. Doplnené o vysvetlenie, že vyrobiť gesto znamená veľkodušný čin, ktorý budí pozornosť. Predpokladajme, že autor týchto slov myslel práve na tento význam slova - veľkodušný čin.

 Slovo "štátnický/á/é" som nenašiel, ale "štátnik" znamená okrem človeka, ktorý sa zúčastňuje na vedení štátu, alebo toho, kto má vysokú štátnu funkciu aj (v češtine na wikipédii) - "Státník je politik, který je chápán jako autorita ve vedení státu nebo jeho zastupování navenek. Za státníka je obvykle označován prezident a předseda vlády. Pojem státník se obecně používa i pro pozitívní hodnocení vrcholných politikú (za chýbajúci krúžok nad u sa ospravedlňujem, ale nechce sa mi to hľadať).

 Pravdupovediac, až to české znenie z vikipédie ma definíciou uspokojilo a keď si to dám dokopy, tak mi vychádza, že autor chcel, zrejme, povedať, že politik ktorý je chápaný ako autorita urobil veľkodušný čin. Veď ak by malo byť posolstvom, že človek, ktorý vedie vládu urobil len pohyb rukou, alebo ústami vypočítaný na vzbudenie pozornosti, tak by jeho slová mali nulovú výpovednú hodnotu.

 Nie, nie je to hnev, čo cítim. To by som ubližoval sebe pre hlúposť iných. Možno je to trochu hnev, že sme takí hlúpi, že sa dáme stále dokola klamať, že nedokážeme vygenerovať slušné osobnosti, ktoré by boli skutočnými služobníkmi občanov a nie len figúrky v mocenských hrách, účastníci hry Korytá (niečo na spôsob Monopoly), prípadne chrapúnski diletanti, ktorí občanov považujú za hlupákov. 

 Ani sklamanie to nie je. To vyprchalo veľmi rýchlo minulú jar, kedy som tiež písal, že vtedajšia vládna garnitúra je zúfalo nepripravená na vládnutie. Koniec-koncov, čo sa dalo čakať, veď nikto z našich pseudopolitikov za celé tie desaťročia neskončil školu, kde by sa to naučil, ako byť skutočným, dôveryhodným a užitočným politikom, a ich viac-menej, niekedy menej ako viac ukončené vzdelania, výchova a osobnostná výbava ich na to nepredurčila. Len a len voličské hlasy, ktoré sú rovnako zúfalo diletantské, bez očí, ktoré by prenikli do hĺbky, bez vhľadu, bez poznania, chápania, komu to vlastne dôverujem vo voľbách. P.S. Ono, fakt mávam silný pocit, že nie je komu dôverovať.

 Cítim ľútosť, viacnásobne. Jednak nevidím (a za celé roky som ani nevidel) na Slovensku žiadneho štátnika a veľkodušným činom nazvať bohapusté kupčenie s exekutívnymi funkciami, neschopnosť prijať zodpovednosť za zlyhanie a odísť, vzdať sa ziskov v hre Korytá môžu len hlupáci. Je mi ľúto, že sú takí hlúpi, je mi ľúto, že máme takých hlúpych, neokrôchaných, chrapúnskych a bezcharakterných pseudopolitikov. Je mi ľúto, lebo žijeme v krásnej krajine a máme aj veľa múdrych, schopných, morálnych ľudí, konzistentných (stabilných) osobností a do vedenia sa spravidla dostane spodina. A je mi aj ľúto, že títo "akožní" (ako že) politici si myslia, že nemyslíme, nevidíme tú úbohosť a neprekukli sme tú hlúposť, bezcharakternosť, v ktorej k iným dejom a reáliám prisudzujú iné slová (pomenovania).

 Možno by to mohlo niekoho uraziť, ale vedzte, že uraziť Vás môže len človek, ktorého si môžete vážiť. A týchto jedincov si ja, neviem ako Vy, nevážim, preto budem parafrázovať titulok - keďže je to na ľútosť, tak to nie je na urážku. Odíďte, prosím, alebo vás (verím) odídeme. Pekný večer, pekný deň a pozdravujem.

Eduard Gemza

Eduard Gemza

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  39x

Som lekár, psychiater, pracoval som ako sekundárny lekár aj primár psychiatrického oddelenia nemocnice, aj v psychiatrickej nemocnici, teraz pracujem na privátnej ambulancii, venujem sa biologickej psychiatrii, aj psychoterapii. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu