O "vývoji" zdravotníctva za ostatných tridsať rokov si myslím toto...

Písmo: A- | A+

Toto je moja prvá reakcia k dnešnému prémiovému obsahu v SME (autor p. M. Katuška) Pandémia bola poslednou kvapkou, zo zdravotníctva odchádzajú stovky sestier. Strašné čítanie...

 Strašné čítanie, ale keď sa na to človek pozrie s nadhľadom tak čistý "čierny humor"...

 Za ostatných 30 rokov pokazili slovenskí pseudopolitici v zdravotníctve, nie ministerstvá, ale štát, ktorý na zdravotníctvo a zdravotníkov kašľal (a aj bude, lebo sestry a lekári pandémiu zvládli, tak čo..), čo sa dalo. Zistili, že zdravotníctvo môže byť dojná krava a aj to využili.

 Už pred 20-timi rokmi som musel na oddelení znižovať počty lekárov, sestier, ošetrovateľov, lebo normatívny, lebo šetrenie...

 Za 30 rokov sa z renomovaného a atraktívneho štúdia na LF, na ktoré sa aj za našich čias nebolo ľahké dostať a ani vtedy neboli veľké počty prijímaných a prijatých na štúdium, sa stalo štúdium na odbor, ktorý je spoločensky nedocenený, stále menej atraktívny, a ak sa aj tak chce niekto stať lekárom, tak študuje v zahraničí, u nás doma spravidla s perspektívou práce v zahraničí. O to máme menej mladých lekárov, ktorí sú ochotní za tie "peniaze" ráno vôbec vstať z posteli a ktorých, ak by sme si mysleli, že ich kvalita klesá, postgraduálna výchova zrejme viazne preto, lebo starší lekári a primári oddelení nie sú k tejto dôležitej súčasti práce motivovaní, alebo jednoducho, možno, nemajú čas.

 Z prípravy skvelých zdravotných sestier na SZŠ, ktoré si vybrali svoje povolanie v 15-tich, ktoré mali záujem o túto náročnú prácu a boli 4 roky trénované, boli kompetentné a kompatibilné pre prácu s lekárom, sa vďaka ambíciám niekoľkých dám, ktoré možno len nevedeli prehltnúť, že existovala nejaká hierarchia (teda, že lekár rozhodol a bolo potrebné "poslúchnuť" a urobiť požadované), sa stala na jednej strane naháňačka za titulmi na rôznych VŠ a na strane druhej produkcia nekompletných a len čiastočne kompetentných asistentiek. (Som si vedomý, že aj lekári boli a sú všelijakí a nie vždy to s nimi bolo jednoduché.) Kým mne stačili pri práci ZS, ktoré skončili SZŠ a záležalo len na ich ďalšom vzdelávaní, organizácii práce, slušnej komunikácii a riadení, teraz treba jednu magisterku, ktorá sa venuje "papierovaniu", má funkciu a vyšší plat, v lepšom prípade ďalšiu, staršiu ZS, ktorá môže vykonávať sesterskú robotu a potom asistentku, ktorá nemôže odobrať krv, podať injekciu, ale môže utrieť pacientovi zadok. Takže normatívy sú splnené, ale reálne robí menej sestier. Tie skutočné ZS už pomaly končia, alebo si medzičasom našli prácu v zahraničí a za ozajstné peniaze opatrujú tamojších dôchodcov. Tobôž, keď sa stane taká vec ako pandémia ostatného roka, je to dráma, ba tragédia. Ale veď sestry a lekári pandémiu zvládli, tak čo...

 Toť môj pohľad na problém (určite neúplný, ale reálne prežitý), ktorý po 30-tich rokoch určite nevyriešime za rok, lebo, ako sa hovorí na Slovensku, zlé sa stane za chvíľu a potom sa to dlho napráva. Starostlivosť o lekárov a sestry (výchova, príprava, finančné ohodnotenie aj spoločenské ocenenie), to bude pri tunajšej politickej vôli nadlho. Veď nielen vysoké percento sestier, ale aj lekárov sú tesne pred dôchodkom, alebo už v dôchodkovom veku...

 A (aj tých, ktorým sa ten pohľad nebude páčiť) pozdravujem.

Skryť Zatvoriť reklamu