Predseda vlády akejkoľvek vlády (vrátane tej terajšej slovenskej) nemusí vedieť všetko, ale aspoň principiálne by sa mal vyznať v problematike, ku ktorej sa vyjadruje do médií. Jednak, aby nešíril nezmysly vo verejnosti a jednak, aby dokázal hľadať prijateľné riešenie akejkoľvek situácie, ktorá v štáte vznikne.
Pán Heger v relácii Sobotné dialógy na rádiu Slovensko (140123) povedal o.i. toto: "....nie je cieľ, aby lekári v nemocniciach mali rovnaké platy ako lekári v ambulanciách. Pretože lekári v ambulanciách nemajú plat. To sú živnostníci alebo sro-čky, ktoré prevádzkujú svoje ambulancie.“
Pán poverený predseda vlády pozabudol, že lekári-špecialisti, lekári špeciálnej ambulantnej starostlivosti (ŠAS), teda lekári v ambulanciách sú závislí od toho, za koľko predajú svoju prácu.
Aby ste vedeli, ak majú zmluvy so zdravotnými poisťovňami (ZP), tak ich zákazníkom je štát (VšZP) a ostatné dve ZP (ambulancie, ktoré zmluvy nemajú, určia cenu a zákazník/pacient/klient proste zaplatí určenú cenu, alebo si dohodne nižšiu, alebo si nájde inú ambulanciu).
Dokázal už niekedy niekto sformulovať problém ŠAS príkladom, ktorý sa mi zdá najrukolapnejší? Zdravotníctvo, resp. špeciálne ŠAS, je asi jediné odvetvie, odbor, časť, subsystém spoločnosti, ktorý netvorí cenu svojho produktu. Totiž, tú tvorí štát a ZP a správajú sa k lekárom ŠAS, ako keby prišiel zákazník do potravín a povedal, že zaplatí za rožok jeden cent a tak by ho aj kúpil. Bez ohľadu na cenu práce (náklady, primeraný, zisk výrobcu a mzdu). Preto lekári ŠAS protestujú proti "navýšeniu" v rozpočte a zvažujú, že zavedú poplatky. Ani náhodou im nehrozí primeraný zisk, mzdy, ani náhodou, nie sú na úrovni lekárov v nemocniciach, ale len také, aké im dovolia náklady, pretože lekára ŠAS nikto neoddlží a nikde nemôže ostať dlžný ani cent.
Poviem Vám, už ma to po tých rokoch poriadne srdí.
A pozdravujem.
