Šesťdesiatyôsmy

Ako desaťročný chlapec prežíva, keď do krajiny vstúpia cudzie vojská a pritom je okolo už nejaký ten rok mier? Mamka ma zobudila po výbornom spánku slovami:Rusi nás napadli. A bolo po krásnom, slnečnom ráne. Ono slnečné...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Ako desaťročný chlapec prežíva, keď do krajiny vstúpia cudzie vojská a pritom je okolo už nejaký ten rok mier? Mamka ma zobudila po výbornom, doslova sladkom spánku slovami:"Rusi nás napadli". A bolo po krásnom, slnečnom ráne. Ono slnečné ostalo, ale hrozne v okamihu zhorklo. Sklamanie, šok, strach. A potom, neviem, či v ten deň, alebo nasledujúci, sme s Jankom, dnes už dlhoročným švagrom, na kopci nad cestou kuli plány, ako Rusov zastavíme, keby sme mali pušky, delo, alebo aspoň malý tank...Aj som si ho prial na Vianoce, ale to už asi Ježiška vystriedal Dedo Mráz a ten tanky už predsa doviezol...

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Do dnešného rána som sa opäť výborne vyspal, ako v 1968. Dnes ma už mamka nebudila zlou správou o Rusoch, ale napriek tomu cítim zvláštny smútok. Keby nás nenapadli, asi by sme boli inde. 

 Doteraz cítim ten pocit slobody, voľnosti, ktorý vtedy vládol, doteraz cítim vôňu Dubčekových rožkov. Aj ten smútok a sklamanie, hnev a zdesenie, keď nás Rusi napadli.

 A srdí ma, keď čítam "vygumovaného" českého prezidenta, alebo čítam komentátorov, ktorí vtedy ani nežili, ako sa Dubček "podělal", ako nebol demokrat, ako urobil to a neurobil tamto a čo mal ako a kedy urobiť. Mudrcov, politológov a neviem koho ešte, ktorí vedia, že socializmus nebol reformovateľný, ktorí velebia Kriegla, hoci podľa mňa latka bola nastavená na podpis protokolu a zbabelosť by som označil za reakciu na stres a prezieravosť. Zodpovednosť mal v prvom rade Dubček, aj pri podpisovaní zmluvy. To už bolo rozhodovanie hlavne o tom, aby po zrade tých, ktorým veril aspoň natoľko, že nie sú schopní vojenskej agresie a invázie, nenastali ešte väčšie škody. Myslím, že veril procesu, ktorý začal, Úprimne a oddane. A bolo zaťažko všetkého, čomu veril , sa jednoducho vzdať a zahodiť to.

Skryť Vypnúť reklamu

 História je plná omylov a zlých alebo chybných predpokladov, riešení, výsledkov vývoja ľudskej spoločnosti. A nikto už nedokáže, či by sa to, či ono dalo, alebo nedalo urobiť. Očami desaťročného chlapca som videl, čo vie osobnosť, akou bol pán Dubček, urobiť s ľuďmi, pre ľudí. Ako sa zmenila atmosféra v spoločnosti, aké emócie vládli, s akou nádejou sa ľudia okolo mňa pozerali na to, čo sa dialo v krajine. Na keby sa nehrá, ale keby to vyšlo, tak by ten na okamih reformovaný socializmus s ľudskou tvárou, ktorý som skutočne zažil, možno zažívali Slováci dosiaľ. Koniec koncov Švédi sa k nemu, hoci inou cestou, dostali a funguje,

Eduard Gemza

Eduard Gemza

Bloger 
  • Počet článkov:  33
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Som lekár, psychiater, pracoval som ako sekundárny lekár aj primár psychiatrického oddelenia nemocnice, aj v psychiatrickej nemocnici, teraz pracujem na privátnej ambulancii, venujem sa biologickej psychiatrii, aj psychoterapii. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

2 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu