She. Je pol jedenástej. Vo vedľajšej miestnosti spia rodičia. Nepočujú...„Are you locked up in a world that’s been planed out for you?“Moje myšlienky a obavy z ďalšieho dňa sú vytláčané textami piesní. Skutočný punk-rock – skutočné uvoľnenie.... Good Riddance„It’s something unpredictable but in the end that’s right...“Pesničky sa striedajú. Pomalá, rýchla, rýchla, rýchla.... Stuck with me. Spevákov hlas a texty jeho piesní sú pre mňa ako ruka, ktorá ma ťahá nocou do L.A. Do štúdia, na koncert. Stačí mi predstaviť si Billieho Joea s gitarou na pódiu a musím sa usmiať. Suffocate. Obdivujem ľudí, ktorí robia hudbu. Naozajstnú hudbu. Gitary, bicie, spev... Pri spomienke na techno, disco, či rap ma až zamrazí.„3.00 am I’m drunk again..“Každý si prežil svoje. Premýšľam. Ako každý večer. Ale je to príjemné premýšľanie o zmysle týchto textov. Jesus of Suburbia. Pri tejto pesničke ani nedýcham. Presne viem ako sa Billie Joe pri písaní cítil. Chodia mi tele zimomriavky, ako vždy pri tejto skladbe. Za posledných 6-7 mesiacov som ju počula aspoň tisíckrát. „I can’t remember a word that you were saying. Are we demented or am I disturb?“Veža sa o pätnásť minút vypne... Je zhasnuté. Každú chvíľu zaspím.„I don’t feel any shame I won’t apologize.“Niekde v diaľke počujem zvoniť môj telefón.. Tí ľudia už naozaj nemajú čo po nociach robiť, len „prezváňať“ mi. Pravdupovediac mi to je jedno. Macy’s day Parade. Zaspávam pri Green Day...„Give me something, that I need...“
