Som mladá hyperaktívna športovkyňa, ktorá by sa po úspešnomm skončení štúdia na Gymnáziu P.O. hviezdoslava v Kežmarku chcela dostať na vysokú školu. Mojim snom je študovať žurnalistiku. Preto sa budem snažiť zaujať vás už teraz. Možno, teda dúfam že, sa niekedy v budúcnosti stretnete s mojim menom či už pod článkom v novinách alebo budete počuť môj hlas z éteru rádia :) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Šport, Snaha o zmenu, Z vnútorného prostredia :), Music
Asi pred rokom a pol som ako vždy surfovala po internete a prezerala si poštu. Našla som tam správu od neznámeho človeka, písal niečo o tom, že si čítal môj profil a že počúvam dobrú hudbu. Mám vo zvyku odpísať každému, kto sa unúval napísať mne, tak som mu odpísala. Vtedy som ešte netušila, že je to moja „spriaznená duša“.
To najlepšie, čo doma máme sa v piatok a sobotu v Tatranskej Lomnici nielen čapovalo, ale i striedalo na pódiu. 10. ročník hudobného festivalu Evo Okey Leto priamo pod Tatrami v piatok 4. augusta o pol tretej poobede odštartovala skupina Smola a hrušky. Areál Eurocampu sa oba dni slušne zaplnil, a ten kto si nechal ujsť vystúpenia nielen našich slovenských kapiel môže ľutovať. O tom, že na Slovensku s do hudobnej branže nedostane len tak hocikto, presviedčali zúčastnení hudobníci návštevníkov od popoludnia do neskorých večerných hodín.
Uplynulý víkend sa v šesttisícovom podtatranskom mestečku Spišská Belá niesol v športovom duchu. Na námestí pred mestským úradom sa totiž v sobotu konal už tretí ročník streetballového turnaja STREETBALL BELÁ CUP. Pod záštitou primátora mesta, za finančnej i mediálnej podpory sponzorov sa podujatia zúčastnila asi stovka športových nadšencov, priaznivcov pouličného basketbalu. Spišská Belá, mesto s viac ako desaťročnou basketbalovou tradíciou, na čele s pánom primátorom Judr. Štefanom Bieľakom zvládla túto neľahkú úlohu už po tretí krát bravúrne.
Fanúšikovia hokejového klubu Tatravagónka ŠKP Poprad opäť svojim miláčikom v piatkovom siedmom rozhodujúcom finálovom zápase dokázali, že ich naozaj nikdy neopustia a nesklamú. Napriek nie veľmi presvedčivému výkonu popradských hokejistov a nevyužitej historickej šanci na titul, Tatravagónka aréna po stretnutí jednohlasne skandovala: ĎAKUJEME!
Sedeli sme v jednom malom podniku a pili sme minerálku. Opäť som sa utápala v beznádeji.. Ako vždy.. Moje siahodlhé úvahy o živote sú bežné. Človeku, ktorý sedel oproti mne to asi vadilo...
Ich habe ein paar Idole, aber ich habe mir meine Lieblingsgruppe gewählt. Ich liebe gute Musik und ich schlafe ein und wache auf mit Musik. Lieder mit dominanten Gittaren sind meine Droge. Mein Lieblingsstyl ist Punk-Rock und die Gruppe Green Day. Sie besteht aus drei charismatische Jungen. Sie spielen zusammen schon seit 16 Jahren. Ich bewundere sie, weil sie schon so lange Jahre zusammen sind. Viele neuen Gruppen haben einen Hit und dann wurden sie vergessen...
Ležím v posteli. Vedľa mňa leží práve rozčítaná kniha: Sharan Newman, SKUTOČNÁ HISTÓRIA V POZADÍ DA VINCIHO KÓDU. Na nej čaká na podnet, kvôli ktorému by mohol začať vibrovať, môj telefón. Všade samé informácie. Z nedávneho učenia sa na ťažký pondelkový rozvrh mám hlavu veľkú ako melón. Zapnem vežu. Známy zvuk načítavania CD-čka ma upokojuje. To CD je tam už asi dva mesiace. Zbožňujem Green Day. Všetkých deväť albumov na jednom (priznávam, napálenom) CD-čku. Na diaľkovom ovládaní stláčam tlačidlo s názvom SHUFFLE – náhodný výber piesní. PLAY. Gombík od mojej mysle...
Myšlienky mi víria hlavou. Snažím sa nájsť tejto dlhej pomotanej nite, no nejde to. Naozaj neviem. Napočítam do desať a skúsim to. Klbko týchto myšlienok mieri do dávnej i nedávnej minulosti. Teroristi... Neonacisti... Opilci... Vrahovia....
Naše čestné miesto, ktoré nám pridelili už v prváku, je medzi vrátnicou a knižnicou. Ak sa chcete pri tabuľke 2.B, tr. prof. Mgr. P. Šoltýs otočiť, radím vám, nerobte to. Hoci náš názov vyzerá hrozivo, verte tomu, že sme slušní, zodpovední, svedomití, učenliví ako opičky, čistotní, pekní a v neposlednom rade aj múdri, samozrejme. Trieda je zložená z tridsiatich dvoch indivíduí zo štrnástich miest, či dedín, no napriek tomu držíme spolu a vždy sa zhodneme na tom najpodstatnejšom: že už zvonilo a že sme určite nemali domácu úlohu. Citát, ktorý presne vystihuje atmosféru v triede a od posledných hodín fyziky sa stal našim heslom je: „Hlavne, že sme zdraví.“
A sú späť. Reč je o belanských basketbalistkách, ktoré sa po dvojročnej prestávke opäť vrátili a oživili telocvične niektorých východoslovenských miest.
"Kráčame životom, aby sme za sebou zanechali stopy," zaznelo v reklame na nejakú poisťovňu. Rodičia v nás veria a vidia sa v nás. Vychovávajú nás tak, aby o nás nikto nikdy nič zlé nepovedal. Aj zlá reklama je reklama...
Wherever you go You know I’ll be there If you go far, You know I’ll be there....
