"Čím chceš byť, keď budeš veľký?" Traktorista. Znie odpoveď 5-ročného chlapčeka. Jeho 22-ročný nezamestnaný otec sa pri tejto myšlienke neubráni smiechu. Prečo sa smeje? Čo dokázal vo svojom živote? Každý vie v 18 zbaliť dievča a urobiť si dieťa... Prácu zohnať nemôže, lebo s výučným listom zo stredného odborného učilištia, 20-ročnou manželkou, ktorá vo vysokom štádiu tehotenstva ledva dokončila druhý ročnik na strednej poľnohospodárskej škole a malým synom, ho ťažko niekto zamestná.
O 10 rokov neskôr... Synovi sa na tretí krát podarilo dokončiť siedmy ročník na základnej škole a od septembra nastupuje na SOU.. Možno sa mu konečne splní sen byť traktoristom....
V deviatom ročníku na základnej škole na zbytočnej dvojhodinovke špecifických prác nám triedna učiteľka vysvetľuje ako sa štopkajú ponožky. "Veď o 4-5 rokov už aj vy budete gazdinky," zahlási. Strasie ma. Táto predstava je pre mňa absurdná. Na otázku "koľko chcete mať detí?" bez rozmýšľania odpovedám "v blízkej budúcnosti 10-15 rokov žiadne." Učiteľka a všetky spolužiačky sa zasmejú. Nechápem prečo. Podľa mňa nie je človek, ktorý chce niečo v živote dosiahnuť ani zďaleka smiešny. Vyzerá to tak, že moje spolužiačky láka predstava chodiť s veľkým bruchom a variť pre milovaného manžela. A moja predstava budúcnosti? 4 roky gymnázium, 5 rokov vysoká škola (na Slovensku alebo v zahraničí) a potom odísť za prácou niekde veľmi ďaleko od tejto predpotopnej spoločnosti, pracovať, zarábať a možno sa medzitým pritrafí aj nejaký muž, ale to by musel byť naozaj super.
Možno si myslíte, že som kariéristka a záleží mi len na peniazoch.. Možno áno, možno nie. Nepovedala som, že nechcem mať deti, deti budú, keď sa usadím a to nebude možno nikdy. Nepoznám svoju budúcnosť a ani nikto z vás ju nepozná, a tak nemôžem povedať čo bude, osud neovplyvním, ale ako raz niekto múdry povedal: "Človek je sám strojcom svojho šťastia."
