Tí, čo prišli „len“ hodinu pred zápasom so vstupenkami na státie mali čo robiť, aby si ešte vôbec nejaké miesto našli. Tribúna C bola plná. A to predtým než na svetelnej tabuli naskočila 60-minútovka, ktorá odratúvala začiatok veľkého finále. Peklo sa začalo hneď po tom, čo na rozkorčuľovanie vyšli Popradčania. Tradičné POPRAD! alebo JEDINE POPRAD! po chvíli vystriedalo skandované ŠALENÝ VÝCHOD! Všetko pod taktovkou dvoch fanklubových bubnov. Nebolo pochýb o tom, že pod Tatrami bude v ten večer ešte poriadne horúco.Popradský päť a pol tisícový štadión sa pomaly zapĺňal až prepĺňal. Céčko doslova praskalo vo švíkoch. Hlava na hlave. Teplo a dusno. Všade bolo cítiť pivo, ktoré k hokeju neodmysliteľne patrí. Zákaz fajčenia hromadne odignorovaný. Tesná blízkosť ľudí, ktorí sa nikdy nevideli a možno už ani nestretnú. Spoločné nadávanie na súpera zo Žiliny a spomínanie na štvrťfinálové a semifinálové hladko vyhrané série. Tlačenica, ak sa niekto rozhodol ísť do bufetu. Koho „náhodou“ neobliali pivom, snáď na tribúne C ani nebol.KTO NEFANDÍ NIE JE POPRADČAN! Snažili sa stojaci vyburcovať aj pokojne sediacich na tribúnach A a B. Tí sa nechytali, zatiaľ. Ukrátení neostali ani rozhodcovia. Ani nestihli poriadne vykorčuľovať na ľad a naše Céčko už zborovo kričalo: NEVEDIA PÍSKAŤ! To im asi na sebavedomí nepridalo. Národná hymna Slovenska už bola na spadnutie, keď zhora začala spúšťať megavlajka popradských kamzíkov. Spod nej síce na ľad nik nevidel, no akustika tam je parádna.Po úvodnom buly sa rovnaký uragán ako v hľadisku za bránou Žilinčana Lipovského spustil i na ľade. Hokejistov v bielych dresoch s kamzíkom na hrudi hnalo dopredu mohutné LET’S GO POPRAD, LET’S GO! Po dvoch nevyužitých presilovkách domácich prišla tretia, v ktorej sa fanúšikovia už dožadovali gólu: HC POPRAD DÁME GÓL, DÁME GÓL! Hviezdy Podtatrancov ako Kroták, Škovira či Pavličko túto presilovku nevyužili, no v 16. minúte Tatravagónka arénou otriasol hurónsky rev. Arne Kroták s kapitánskym Céčkom na drese po prihrávke Michala Segľu zavesil zaslúžený gól. Vtedy sa tribúna C opäť pokúsila zobudiť Áčko a Béčko: A POĎME VŠETCI POPRAD A POPRAD A POPRAD! Konečne sa to aj podarilo! Modro-biele zástavky viali všade a celý štadión, až na pár výnimiek so žlto-zelenými šálmi, či dresmi, sa zmenil na jednu veľkú rodinu. V takej elektrizujúcej atmosfére sa skončila prvá tretina.NA TOTO SME ROKY ČAKALI! Ozvalo sa opäť po vhodení buly na začiatku strednej časti riadneho hracieho času. Vtedy nikto nepochyboval o tom, že Majstrovský pohár ostane v ten večer po Tatrami. Vzduchom lietali konfety, neúnavné Céčko vykrikovalo niečo o tom, akí sú šťastní, že ich tím vyhráva, keď prišla studená sprcha v podobe gólu Žilinského kapitána Kontšeka. Na ľad začali lietať predmety ako fľaše, či rúrky toaletného papiera. Tribúna C týchto „tiežfanúšikov“ hneď napomenula dôrazným niekoľkonásobným prednesom: FANDÍME SLUŠNE! Ani to nepomohlo, a tak sa po vynútenej prestávke mohlo pokračovať vo finálovom stretnutí. Fanúšikom sa zase podarilo dostať do tempa, no popradským hokejistom už nie. POĎME POPRAD, POĎME DO TOHO... gól, ale v zlej sieti. Opäť radosť Žilinčanov. Špilár nezaváhal a Kožuch, brankár kamzíkov, kapituloval. STANO KOŽUCH! Snažilo sa Céčko, a ten aj keď mal pár úžasných zákrokov sa do správnej pohody už nedostal. Do kabín sa šlo za stavu 1:2 pre hostí.Prvých 18 minút tretej tretiny sa VYROVNAŤ! striedalo s CHLAPCI, BOJOVAŤ! Popradský fanklub začal dokonca aj spievať povzbudivé: MY ŤA, POPRAD, NIKDY NEOPUSTÍME, ALE CHCEME VIDIEŤ GÓL, A POPRAD GÓL, GÓL, GÓL, GÓL, NA ŠTADIÓNE VLAJKY VEJÚ, BIELO-MODREJ FARBY SÚ! V 58. minúte si neporozumeli domáci miláčikovia z elitnej formácie a Hreus zvyšoval už na 1:3. Smrtiaci úder dal Popradčanom znova Špilár, keď poslal puk do opustenej Kožuchovej svätyne. To bol koniec...Výhra, nevýhra, aj tak je to historický úspech! Tak v tomto duchu sa niesla ďalšia polhodina na tribúne C. MY SI POPRAD AJ TAK NEDÁME! a ĎAKUJEME! zlomeným kamzíkom na ľade náladu nezlepšilo. Céčko to skúšalo aj inými spôsobmi: AJ TAK SME MAJSTRI! i AJ NA TOTO SME ROKY ČAKALI! Pri „korunovaní“ najproduktívnejšieho hráča play-off Krotáka sa Tatravagónka arénou ozývalo: ARNE KROTÁK JE NÁŠ HRDINA! Pri krúžení majstrovskej Žiliny bolo síce namiesto zaslúženého potlesku počuť piskot, ale je jasné, že sklamanie prevýšilo nad uznaním súperových borcov. MY CHCEME POPRAD! dožadovali sa neúnavne „Céčkari“ po vyprázdnení ľadu. Naveľa naveľa sa na ľadovej ploche opäť zjavili sklamaní podtatranskí hokejisti. ĎAKUJEME! ĎAKUJEME! A znova odišli. Fanúšikovia neostali nič dlžní ani trénerovi, keď mu poďakovali za skvelú sezónu skandovaním jeho mena: LÁĎO SVOZIL! LÁĎO SVOZIL!Keď už na ľad vyšla rolba a v hľadisku za bránou bola stále viac ako stovka „najskalnejších“, organizátori pozhasínali takmer všetky svetlá. Nič sa nedalo robiť, museli sme odísť...Atmosféra bola jednoducho skvelá a mnoho fanúšikov sa v sobotu zobudilo bez hlasu a s miernou opicou, no nikoho piatkový večer nemrzel. Vytvorili tam úžasnú náladu a kričali a tlieskali od začiatku až do konca. Padol nielen im, ale i hokejistom obrovský kameň zo srdca. Krásna sezóna.V pondelok o štvrtej na popradskom námestí sa znova posnažia poďakovať sa svojim obľúbencom, získať nejaký cenný suvenír, či podpis a určite o sebe dajú vedieť ako v piatok. Opäť dokážu hokejistom HK Tatravagónka ŠKP Poprad, že ich NIKDY neopustia!
