Hravou formou, prostredníctvom hlavnej postavy učebných textov – Filipa, a s použitím praktických príkladov z praxe, učí žiakov efektívne hospodáriť. Učiteľ má k dispozícii kompletnú učebnicu vytvorenú v súlade s Národným štandardom finančnej gramotnosti pre 1. až 4. ročník ZŠ. Program už 4 roky funguje aj na Spojenej škole pod Kalváriou v Topoľčanoch pre žiakov s mentálnym postihnutím s narušenou komunikačnou schopnosťou. Učiteľky Jana Mesárošová a Michaela Juhásová sa s nami podelili o svoje skúsenosti.
Nadácia Pontis prináša sériu rozhovorov priamo zo škôl o inovatívnych vzdelávacích prístupoch združených na EDUmape – portáli, ktorý mapuje to najlepšie zo slovenského školstva.
Akým spôsobom vyučujete predmet JA a peniaze?
V rámci prierezovej témy, napríklad v rámci občianskej náuky, matematiky, slovenského jazyka a literatúry – čítania.
To znamená, že ho zakomponujete podľa toho, ako sa vám to tematicky hodí?
Zapracovávame to do tematických výchovno vzdelávacích plánov, do predmetov, ktorých sa konkrétny okruh z tej –ktorej finančnej gramotnosti dotýka. Napríklad pri téme podnikanie alebo trhové hospodárstvo – občianska náuka, matematika. Do geografie či prírodopisu pri témach - nerastné bohatstvo, ťažba minerálov a hornín a pod.
V rámci vzdelávania je potrebné prejsť 12-mesačným cyklom.
Áno, absolvovali sme to piati z našej školy. Osobne som bola nadšená. Prvý modul sme mali dištančne. Druhý modul bol už náročnejší. Úvodné stretnutie bolo trojdňové. Cez web stránku nám potom zadávali okruhy tém, tie sme si študovali a vypracovávali otázky, absolvovali testy. Na záver nám systém vygeneroval percentuálnu úspešnosť.
Je to časovo flexibilné?
Áno, to je. Viete si to prispôsobiť. Aj náročnosť si viete prispôsobiť, my ako kolegovia, sme sa testovali individuálne, navzájom si pomáhali, hľadali riešenia, zdieľali a odovzdávali si informácie aj o tom, ako každý z nás napreduje/stagnuje, často sme spoločne hľadali potrebné zdroje.
Všetci ste to absolvovali naraz?
Nie naraz, ale priebežne počas jedného roka. Záverečný test sme robili každý doma, a potom sme mali ešte záverečné ukončenie, čo bola prezentácia.
Tím ľudí, ktorí nás školil, bol naozaj veľmi zohratý, zodpovedný, mohli sme sa na nich so všetkým obrátiť. Spolupracovali s nami, keď sme čomukoľvek nerozumeli. Súčasťou školení bolo aj veľa praktických cvičení. Priamo sme si vyskúšali napríklad aj to, ako robiť s deťmi jednotlivé aktivity. Ich teória nezaujíma, podstatné je vedieť všetko prakticky urobiť so žiakmi.
My sme na školení vlastne naplánovali celý tematický deň, ktorý som potom so žiakmi aj reálne realizovala.
Vymýšľali ste aj vlastné krátke aktivity?
Áno, prispôsobené možnostiam a schopnostiam našich žiakov. Aj sme ich potom prakticky využili. Napríklad aktivitu Hľadaj peniaze, kde deti hľadali v triede mince.
Celá pointa spočíva vlastne v tom, že všetko, čo sme na školení robili, bolo využiteľné aj v praktických aktivitách. Naše decká nemajú predstavu o peniazoch. Keď s nimi niečo robíme a vysvetľujeme, dieťa si to nevie predstaviť, napríklad ani to, ako to funguje v obchode. Preto máme zriadenú aj učebňu finančnej gramotnosti, kde máme model obchodu/predajne. Väčšina aktivít sa realizuje priamo v nej, aby si tovar/predmety deti mohli ohmatať, prezrieť, prečítať a v konečnom dôsledku aby si to dokázali nielen predstaviť, ale aj prežiť reálnu situáciu.
Je ťažké vybrať si z materiálov niečo tak, aby sa to dalo prispôsobiť potrebám vašich žiakov?
Pri vyšších ročníkoch je to ovplyvnené aj skladbou žiakov v triede. V mojej triede by som mohla ísť podľa učebnice zaradom, lebo všetci sú ôsmaci (čiže ako tretí až štvrtý ročník základnej školy). Ale tí mladší žiaci, prvý stupeň, nedosahujú ani úroveň prvého ročníka bežnej základnej školy. Pre poznávanie je dôležité zvládnuť všetky písmená abecedy. Takže my najskôr potrebujeme zvládnuť abecedu. Ale nie je ťažké jednotlivé aktivity vybrať, všetky sa dajú do určitej miery modifikovať.
Ako sa pracuje s pracovnými zošitmi? Myslím pre učiteľa aj na bežnej základnej škole.
Veľmi dobre. Sú praktické a dobre koncipované. Od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Dá sa z nich vyberať podľa potreby.
Výhodou učebnice je aj to, že má praktickú skladbu – môžete si do nej vkladať vlastné poznámky, dopĺňať aktivity a obohacovať o nové úlohy.
Keď to porovnám napríklad s kontinuálnym vzdelávaním a inými školeniami, takýto nakomplet hotový materiál sme ešte nikdy nemali.
Motiváciou na zapojenie sa do programu je aj to, že sám učiteľ sa veľa naučí o finančnej gramotnosti?
Áno, rozhodne, odtiaľ treba začať. Pokiaľ to učiteľa neoslovilo a ani ho to nenapĺňa, nemá žiakom čo odovzdať, pretože s tým nevie pracovať a ani nevie ako vlastne s tým začať.
U vás tento program už beží štvrtý rok, takže viete aj porovnať posun u žiakov? Ako začínali a ako sú na tom teraz?
To sa nedá, lebo učebnica je na 4 roky, ale u nás to nemáte kde toľko učiť, ako som už predtým uvádzala. Priebežne a s odstupom je možné pozorovať posun. Keď napríklad porovnáme žiakov, ktorí absolvovali len jeden tematický deň s tými, ktorí prešli dlhším obdobím, už vidíme, že sú s vedomosťami na inom stupni poznania. Vedia napríklad, že sú to peniaze, ale nevedia ich rozmieňať. Chápu pojmy: málo peňazí, veľa peňazí, ale nerozlišujú ich hodnotu. Aj keď si môžu ohmatať mince, majú pokladničku, aj tak nerozumejú a nevyskladajú jeho konkrétnu hodnotu napríklad euro z desať-, dvadsať-, päťdesiat - centových mincí.
Posun vieme hodnotiť len v priebehu zrealizovaných aktivít na tematických dňoch a to formou prežitých zážitkov a skúseností.
[Zaujal vás tento program? Chceli by ste ho na vašej škole? Pozrite sa na EDUmapu, kde nájdete kontakty na tréningy a referencie od iných škôl]
Cieľom programu je „aby deti pochopili, že peniaze nerastú na stromoch.” Ide teda hlavne o zmenu vnímania u detí, nielen o vedomosti ako také. Vnímate, že tento posun u vašich žiakov nastáva?
Keby ste sa mojich žiakov opýtali niekedy vo štvrtom ročníku, ani by nevedeli, že ich rodičia zarábajú peniaze. Dnes som nemusela nič vysvetľovať a do tajničky s nápovedou „keď chceš dobrý rozpočet, alebo správne hospodáriť, mama musí chodiť do…” vedeli doplniť “práce”. To preto, že už majú osvojenú určitú terminológiu, chápu niektoré pojmy. Vtedy už nepovedia, že mama má nejaké peniaze v peňaženke, ale povedia že je to mzda/pláca, vedia čo je rozpočet, vedia si zostaviť rodinný rozpočet , pretože starší žiaci to už majú zažité, vyskúšané a robia to oveľa častejšie ako žiaci v nižších ročníkoch.
Ja som mala tento týždeň na občianskej výchove tému práve trhové hospodárstvo a finančné inštitúcie. A hovorím: „ Decká, ideme si povedať niečo o bankách. A deti už začali: Čo je to banka? V banke peniaze aj požičiavajú, môžeme si tam sporiť, dokonca mi povedali, že si tam môžeme aj poistiť napríklad dovolenku, auto, úrazové poistenie...“ Takže už si to spájajú , kategorizujú a hľadajú súvislosti.
A ešte ma prekvapilo, že dnes jedno dieťa poznamenalo, že jeho mama je nezamestnaná. Čiže oni už vedia povedať aj to, aké požiadavky musí spĺňať klient banky aby dostal pôžičku (kedy ním môžem byť a kedy nie).
Ale u nás je aj ten problém, že máme veľa žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, asi jedna tretina žiakov má nezamestnaných rodičov. Im sa ťažšie vysvetľuje, ako sa získavajú peniaze, lebo u rodičov vidia, že nepracujú, sú na dávkach v hmotnej núdzi, alebo robia aktivačné práce. To zase nevedia žiaci, ktorých rodičia pracujú, takže sa aj navzájom obohacujú o informácie, učia sa zo skúseností spolužiakov. Niekedy sme prekvapení, čo dokážu vnímať a ako to vlastne oni chápu.
Čo z témy finančnej gramotnosti deti najviac baví?
Jednoznačne hra na obchod. A máme aj aplikáciu v iPade – volá sa Storest, je to virtuálna pokladňa. Deti nenakupujú potraviny priamo do košíka, ale vo virtuálnej pokladni majú nákup, ten skenujú pomocou čiarových kódov – platba za tovar v eurách.
Máte aj odozvu od rodičov? Vidia, že decká niečomu rozumejú možno aj lepšie ako oni?
Ešte sme to nikdy neskúmali. Ale keď si vezmete, že naša škola má veľa žiakov z menej podnetného sociokultúrneho prostredia, o to je to ťažšie. Rodičia sú samozrejme oboznámení so všetkým, čo sa deti učia a čo od nich očakávame. Ale nie je to tak, ako na základných školách, tu sa rodičia až tak nezaujímajú o získané vedomosti svojich detí.
Takže neviete, či sa žiaci potom doma zaujímajú, ako to je s tými peniazmi, koľko rodičia zarobia a podobne?
Nevedia, väčšina ani nevie, kde rodičia pracujú. Vedia či pracujú alebo nie. Vedia, že napríklad mama je nezamestnaná, alebo sa ma spýtajú: A vy kedy pôjdete na podpis? (smiech). O termínoch a sume vyplácaných dávok majú skutočne dobrý prehľad.
U nás je to veľmi špecifické, lebo toto robia možno dve/tri špeciálne školy. Viem to porovnať, pretože pravidelne sa zúčastňujem školení aj k témam finančnej gramotnosti. A keď hovorím, čo mi tu na škole s deťmi robíme a aké máme výstupy, kolegyne z iných škôl sa čudujú, že to naše deti zvládnu.
Veľa prepájame čitateľskú gramotnosť s finančnou, to ich baví asi najviac. Keď sme toto prezentovali aj v rámci záverečných prác na spoločnom stretnutí videli sme, že ani ľudia, ktorí školia, často netušia, akou mentálnou výbavou disponujú práve deti s mentálnym postihnutím. Žiaci sa u nás veľmi veľa naučia a keď ten posun potom vidia aj ľudia zvonku, sú z toho veľmi prekvapení.
Tento program je aj spoplatnený, nie je to nevýhoda?
My piati pedagógovia, ktorí sme absolvovali vzdelávanie v JA Slovensko, to máme zaplatené z projektu ministerstva školstva, ktorý je určený na vzdelávanie zamestnancov. Už je väčšia časť vyčlenená priamo na kurzy učiteľov a menšia časť na nákup pomôcok. Chcú tak predísť napríklad tomu, aby školy len nenakupovali rôzne vzdelávacie hry, ktorých je teraz veľmi veľa, ale aby sa to naozaj použilo na financovanie vzdelávania samotných učiteľov. Posledný rok nám prepláca škola.
A neodradí to, že je to spoplatnené učiteľov, ktorí by aj mali záujem, ale nemajú na to financie zo školy alebo z projektu?
Určite nie. Pokiaľ vás téma osloví a zaujme, jednoducho nerozmýšľate idete na školenie aj keď je to platené. Ale je pravda, že keď je možnosť preplatiť takéto vzdelávanie alebo ak má na to peniaze škola, určite je väčší záujem aj medzi učiteľmi.
Téma finančnej gramotnosti nám vyplýva ako prierezová téma z pedagogicko-organizačných pokynov. V rámci národného štandardu finančnej gramotnosti máme povinnosť zapracovať ju do Do ŠkVP v rámci tematicko výchovno-vzdelávacích plánov. My – učitelia sme hľadali nejaké vhodné školenie a dostali sme sa k JA Slovensko, lebo to bolo jediné, čo bolo v pedagogicko-organizačných pokynoch. Keď dieťa chcete niečo naučiť, tým skôr naše dieťa, musíte mu to ukázať. Pre nás to znamená všetko robiť prakticky, názorne s využívaním demonštračného materiálu, pri zapojení viacerých zmyslov. Máme tu dokonca maketu ešte aj na banku, trezor, či platobné karty.
Aký je ideálny stav, do ktorého by sa mali vaše deti po absolvovaní výuky o finančnej gramotnosti dostať? Čo by ste považovali za úspech?
Aby vedeli rátať/spočítať, koľko eur majú zaplatiť za nákup, aby si vedeli skontrolovať výdavok (aby ich niekto pri manipulácii s financiami neoklamal) . Dôležité je vedieť, že peniaze si treba zarobiť, že ich nezískajú len tak podpisom na úrade práce a v konečnom dôsledku je potrebné vedieť ich motivovať hľadať si prácu.
To, že poznajú banky, vedia, že si tam môžu zobrať úver, poznajú typy poistenia, vedia vypísať, že si chcú vybrať z banky peniaze, je fajn, ale treba si uvedomiť, že tieto deti nikdy nedosiahnu požadovaný stupeň samostatnosti pri zaraďovaní sa do spoločnosti .
A práve týmto zručnostiam sa aj vďaka programu Ja a peniaze určite dokážu naučiť aj naše deti. Už teraz vidíme, že dobre a s prehľadom manipulujú s peniazmi. My učitelia máme iné nadšenie pre tieto deti, keď sa im čokoľvek podarí, veľmi sa z toho tešíme, zvykli sme si ich chváliť, veľa o nich rozprávame (smiech).
Vedia aj ako funguje bankomat?
Vedia, hneď sa ma pýtajú, aký mám PIN (smiech).
Pre viac inšpirácií vo vzdelávaní kliknite na www.generacia30.sk/edu-mapa
Autorka textu: Dominika Hroššová
Textová úprava: Zuzana Schaleková
