Pravek, staršia doba kamenná 4.

Na novom lovisku. Veľký hluk ktorý sa strhol pod domom odpútal chlapcov od výroby zbraní. Veru bolo na čase , dole pri potoku sa sústredili lovci s ostatnými členmi tlupy a trebalo im pomôcť s úlovkom. Lovci ťahali diviaka ktorého ešte len načali vlci ktorí ho ulovili v protisvahu. Ženy dovliekli hromadu húb na starej Koži z brezy ktorá im slúžila ako nosítka. Dievčatá niesli celé kytice jahôd a celé zväzky malín a ostružín. Keďže Stará očakávala že všetci budú hladní, rýchlo priložila na oheň a pozvala aby všetci doniesli svoje úlovky k ohňu a potrebné veci dala opekať. Pokiaľ prebiehali tieto prípravy Plešivý za pomoci Ika a Milky odrali diviaka z kože a rozporcovali ho. Ako prvé dali piesť časti ktoré dnes nazývame bôčik. Je pravda ak by to bol ích úlovok, ako prvé ešte surové by boli zjedli vnútornosti, ale tie na ich nešťastie už zožrali vlci. Celým domom sa niesla vôňa pečeného mäsa a džavot rozhovoru. Keď od hladu a vône už nemohli vydržať, Stará ich pozvala jesť a veru nemusela ich volať dvakrát. Hlad všetkých zohnal k ohňu. Jedli pečené mäso a zajedali ho sladkými korienkami a hubami. Výmyselník Iko keďže mal plné ruky položil hubu na najbližší kameň na pečenie a samozréjme na ňu prizabudol. Zanedlho sa domom okrem vône pečeného mäsa začala linúť nová neznáma vôň, až tu si Iko uvedomil, že je to jeho pečená huba. Ochutnal ju a až poskočil ochutnajte je to zázrak. Všetci chutnali a všetkým chutilo. Nasledovalo mnoho húb na kamene aby sa opiekli. Ešte sa len prvé kvapky výpeku objavili na spodkoch hubových hlaviek, už putovali po ofúkani do úst maškrtníkov. Všetci blažení vy-chutnávali dosiaľ nepoznanú maškrtu. Ako sa plnili žalúdky a sýtil hlad, naši objavitelia začali rozprávať o skúsenostiach, rozprávali o množstve húb na okrajov lúk a lesa, rozprávali o jahodiskách a maliniskách kde bolo viac ovocia ako lístia.Rozhovorili sa aj lovci oko našli troch vlkov ako sa hostili na diviakovi ktorý už sice bol mrtvy ale po koži mu stekala krv, ktorá ešte nestihla zhustnúť. Rozprávali o statočnosti vlkov, ktorý aj keď ich lovci tĺkli papekmi, nechceli zanechať čerstvú korisť. Ako napokon spojenými silami , za obrovského kriku a hádzania papekov odohnali svorku, ktorá aj keď uznala prevahu človeka, ešte hodnu chvíľu ľudí a hlavne svoju korysť z obďaleč sledovala. V reči sa striedali postupne všetci členovia tlupy a bolo všetkým jasné, že kraj v ktorom sa ocitli oko o mnoho tisícročí neskôr povedia o inej krajine, preteká medom a mliekom. Aj keď ešte smútili za starým domovom, boli radi, že sa mohli usadiť v tomto bohatom kraji. Aj Sova s priaťeľmi mal záujem porozprávať o svojích skúsenostiach s pazurikovými kamienkami ale plné brušká a padajúce viečka ich presvedčili, že na ich príbeh už dnes nieje nikto zvedavý a tak ho mohli rozprávať leda v spánku, ktorý zaľahol aj na ich oči. Plešivý ktorý bol určený do stráže by si bol rád vypočul ich príbeh ale oni ho už rozprávali v spánku . Ráno sa Sova zobudil na to, že s ním niekto silno lomcuje, to ho budil Plaziaci ktorý si sám zobral najhoršiu poslednú nočnú stráž . Chlapec sa zobudil ale trvalo ešte hodnú chvíľu kým sa zobudil aj jeho mozog. Najprv sa najedol ,potom dostal od vodcu príkaz že s priateľmi sa má dostať k Polnočným horám a má sa oboznámiť s tou časťou ich rajónu. Má si predovšetkým všímať či niekde medzi táborom a Ho-rami ktoré robia preň prirodzenú hranicu neuzrie inú tlupu alebo jej členov. Ak by našiel, a bude sa dať, má zistiť kde a koľkí bývajú. Musí sa správať tak aby ich neuzreli. A ak ich uzrú zaviesť ich mimo oblasti kde majú dom a potom zutekať. Vodca zakončil príkaz vetou, „ste mladí a silní pri troške roz-mýšľania ste schopní zutekať hocikomu.“ Sova na znak súhlasu prikývol hlavou a prizval si priateľov. Každý si zobral jeden pästný klin a pobrali sa najbližším smerom k Polnočným horám. Najprv šli krokom ale hory sa im videli ďaleko, pre-to sa rozbehli a bežali pokiaľ do kopca nebolo veľmi strmo. Potom svižným krokom vystúpili na vrchol hory a z príslušného miest sa rozhliadli po okolí. Bežali už hodnú chvíľu ale našťastie neuzreli žiadne stopy inej tlupy. Cestou uzreli množstvo malých živočíchov ktoré sa dali uloviť a zjesť tak ich ulovili a zjedli . Púť im lemovali maliny a lúčne jahody a keďže sa dali pozberať a zjesť, tak ich pozberali a zjedli. Našli aj množstvo húb a tieto sa tiež dali pozbierať a podľa ich zásady zjesť, tak ich podľa svojej zásady po-zbierali a zjedli. Keď sa okolo obeda slnko na ních pozeralo z hora , tak sa s plnými žalúdkami ocitli na vrchole Polnočných hôr. Keďže na poľane ktorá vrúbila jeden z vrcholov našli studničku s chladivou vodou, tak ich žalúdky nepoznali ani pocit smädu. Keďže nenašli ani stopy po nejakej tlupe, k ich spokojnosti nič nechýbalo. Po malej chvíli oddychu spojenej s obdivovaním krás ich kraja a orientácie sa podľa kopca nad riekou Tory sa na hrebeni sa stočili za vychádzajúcim slnkom a po chvíli ktorú by sme nazvali dnes polhodinou sa skrútili k domovu. Keďže návrat domov na rozdiel od výstupu na Polnočné hory bol pohodlný dole brehom a ich nohy si v pauze na hrebeni oddýchli dali sa do ľahkého poklusu ktorý za chvíľu vystriedal poriadny beh. Sova si však uvedomil , že pri behu nenájdu nič pod zub, tak najprv spomalil a potom prešiel do kroku. V tom momente uvidel ako Sova, tak aj jeho priatelia množstvo húb a bohato prestretý stôl malých živočíchov. Občas niektorý z ních našiel hniezdo , či už s násadou vajec alebo s mláďatami rôzneho veku a tie sa dali tiež pojesť. Tak čo mali robiť, tak ich pojedli. Po chvíli pocítili blažený pocit sýtosti a Sova zrýchlil krok. Teraz keď zišli z hôr do predodhoria ich cesta viedla lúčinkami na ktorých sa popásalo množstvo zvery. Pásli sa tu srny , soby, pratury, uzreli niekoľko krát stáda diviakov. Zazreli tu hlucháne i tetrovy a mnoho drobizgu, či už opereného, osrsteného alebo holého šmýkajúceho sa len tak po zemi. Proste my by sme povedali raj na zemi. Naraz strnuli strachom. Počuli hlas škrteného tvora. Vydával ešte piskľavé zvuky ale bolo im jasné že z posledných síl. Bežali za hlasom a zbadali, že na druhej strane lúky dlávi starý vlk srnca. Keďže vlk bol sám , Sova prikázal priateľom aby si zobrali palice a vrhli sa na vlka. Ten keď uzrel nových nepriateľov, pustil obeť a vnohy upaľoval do lesa. Chlapci pribehli k srncovi, ktorý už dýchal z posledných síl a tak im neušiel, Rybár mu zasadil niekoľko úderov pästným klinom, až odkväcol. Palice samozrejme odhodili už pri úteku vlka. Teraz vylomili jednu z vyschnutej liesky. Húžvami z černíc zviazali srncovi nohy navliekli na palicu a ako sa rýchle dalo náhlili sa domov. Sova bol spokojný a hoci splnil všetky úlohy ktoré mu pridelil vodca , stále sledoval okolie, či neuz-rie stopy po nejakej tlupe. Pokiaľ došli do ich dolinky , také nenašiel. Tu napriek tomu, že dosiaľ sa poctivo v nesení úlovku striedali, zanechal priateľov a sám sa ponáhľal ohlásiť návrat.Chvíľu , ktorú by sme dnes nazvali polhodinou došli aj priatelia s úlovkom. V tábore bolo plno radosti, lebo nikto z ostatných nemal také šťastie a z diviaka už veľa neostalo. Keďže vodca vedel, že musí členov tlupy naučiť lúpať a rozobrať úlovok tak aby ani mäso ani kožu nepoškodili a zobral si chlapcov bokom a vzdelávanie začalo .Najprv vyvliekli srnca k neďalekému javoru. Na nízko rastúcej vetve skrátili dva konáriky , vo vzdialenosti ruky hrúbky dvoch palcov na dlžku prsta a ostatné odstránili úplne . Odrezané vetvičky odhodili bokom do kriakov. Následne si zobral jeden z dvoch malých úštepov z hnedého kameňa a narezal kožu kryjúcu šľachy nad kolenom na zadnej strane zadnej nohy. Potom vyzval chlapcov :“ zaveste ho na vetvu. Chlapci zdvihli úlovok a zavesili ho na vetiev za šľachy , tak, že mal hlavu asi vo výške ich kolien. Za tým Plaziaci narezal na oboch zadných nohách asi na päsť od kopýtka kožu jedným rezom do-okola . Následne prerezal medzi nohami z vnútornej strany kožu až k pohlaviu a tak isto spravil aj na druhej strane. Následne ťahom odzadu dopredu stiahol kožu že mu ostala len na hlave. Prirodzene nožom si musel pomôcť i pri sťahovaní predných nôh, ktoré obrezal podobne ako zadné. V ďalšej časti za pomoci kamenného noža uvoľnil kožu hlavy . Následne sa celá koža oddelila a ostala v ruke. Potom narezal po akoby šve brušnú dutinu a vybral z nej črevá s žalúdkom. Naveľa opatrne aby ho nepoškodil vybral pohlavie a následne uvoľnil močový mechúr aj s ritným otvorom , tie však previa-zal aby nevyšli z neho zvyšky natrávenej potravy a moču von a neznečistili mäso. Po prerezaní bránice vybral i ostatné orgány ako srdce, pľúca, pečeň slezinu a ľadviny. Na tie zvlášť upozornil mládencov, lebo niekedy boli obalené tukom a sa na ních mohlo zabudnúť. K vnútornostiam priradil i najlepšie mäsko, prirastené v oblasti ľadvín k chrbtici. My ho nazývame sviečková. „Všetky vnútornosti sa jedia surové v výnimkou pečene z mäsožravcov ktorá sa neje“ upo-zornil mládež. Pri pečení si však treba dávať pozor na žlč, je to, zelenkavý miešok ktorý treba buď zlúpiť alebo vyrezať aj s prirasteným kúskom pečene . Ten aj keď je maličký vie pri roztečení mäso znehodnotiť tak, že je nejedlé, hnusne páchne a je horké . Porozdeľoval vnútornosti na menšie kúsky a vyzval úspešných lovcov aby to rozdali každému čle-novi tlupy kus. Následne oddelil rezom a ťahom predné nohy potom rezom a krútením zadné a na záver odrezal hlavu a a rozdelil nožom a lámaním chrbát. Po odrezaní ratičiek bolo vlastne po srncovi . Ženy ho mohli odniesť piecť. Vodca si išiel umyť ruky a na záver sa opýtal chlapcov, či tomu všetkému rozume-li. Iko sa opýtal :“čo sa stane s tým čo brala Stará, teda s črevami , žalúdkom a močovým mechúrom a čo urobia s kožou“. Dozvedel sa že z žalúdka, a močového mechúra po vyschnutí si urobia vrecúška na drobné veci a talizmany, črevá zjedia ešte za čerstva po vyprázdnení obsahu a opláchnutí vodou a kožu po vyschnutí v čase hladu ženy vyrobia. Neskôr ju použijú na ošatenie, alebo z nej narežú remienky na uväzovanie nájdených vecí prípad-ne väčšie obaly na veci a potraviny či ochranu na nohy v zime. Kým sa chlapci rozprávali s vodcom, z vnútra domu sa k ním šírila vôňa pečeného mäsa. Naveľa Milka ich pozvala k pripravenej hostine. Počas hostiny ale hlavne v jej závere Porozprávalo Sova všetkým čo zažili, s tým že ho občas do-pĺňali aj Iko a Rybár. Aj hlásenia ostatných dvoch prieskumných družstiev boli podane v tomto čase. Zo všetkých správ bolo jasní , že v celej doline ohraničenej zo severu Polnočnými horami, na juhu Južnými horami a na západe tokom Veľkého sa asi nevyskytuje ina tlupa. Tento kraj podľa dostupných vedomostí patril im ale si ho museli uhájiť. Preto už na tejto porade sa rozhodol rozdeliť tlupu na zhruba rovnako silné skupiny ktoré budú ľahšie kontrolovať, strážiť a poznávať kraj a zároveň dokážu zberať zásoby na zimu ktorá bude v tomto kraji dlhá a krutá. Roz-hodlo sa vytvoriť z tlupy päť skupín. Štyri budú strážiť jednotlivé časti loviska a jedna bude chrániť dom, a spracovávať úlovky. Pokiaľ sa dá, všetky sa v noci stretnú v dome a preto, budú mať stále prehľad o stave v celom lovisku. Nebu-de ich môcť nikto neočakávane prepadnúť a vždy vlastne budú všetci spolu a budú si pomáhať. Na čelo jednotlivých partii ustanovil Vodca , Plešivého pre polnočnú časť, Čierneho pre západnú časť, Rybára pre východnú časť , Sovu pre slnečnú časť a pre správu domu seba. Sova si myslel, že sa mu mal újsť polnočná časť ktorú už čiastočne poznal, ale neodvážil sa ako čerstvo menovaný lovec vyjadriť svoju nespokojnosť. Hostina skončila a hodovníci okrem strážneho čo sa ušlo Rybárovi šli spať a ráno hajde na svoj úsek...