Združstevňovanie Tichého potoka

Po prikresanými kameňmi vyloženom dvore v okolí fontány ktorá funguje len na štátne sviatky 25.februára, 1.,5. a 9. mája ,28.augusta a 7. novembra sa pomalými krokmi schádza skupina poštových zamestnancov, ktorí majú tvoriť ideové jadro kolektivizácie v obci Suchá dolina. Sú vybraní pozorne predsedom straníckej organizácie s. Ivanom Ivanovičom Boľševikom ,ktorý sa ešte vo februári 1948 volal Ivan Gojdič a bol kurátorom v rodnej obci Nižná Jábliňka. Spomedzi najvernejších a v bojoch najodvážnejších členov strany . Toto skalné jadro dopĺňajú snaživci typu Josifa Visarionoviča Karierova a známeho udávača Stepana Rozgromova ,všeobecne známeho pod menom Udavač. Túto spoločnosť dopĺňa Mária (Marusia) Rozhoďnožková ľavá ruka a nielen to predsedu strany na Pošte v Prešove. K tejto spoločnosti bol priradený jediný vysokoškolský vzdelaný pracovník pošty. Ing. Ján Nehera, syn bývalého majiteľa miestnej textilky ktorého všetci s radosťou volajú Buržuj. Ten bol k tejto spoločnosti priradený ako vodič, lebo jediný sa rozumel do nového auta Tatraplán ktorý im požičal súdruh riaditeľ ktorému napriek riaditeľovmu odporu robil šoféra.Naveľa sa dovalili dve novučké V3S kaki farby v ktorých dorazili vojaci delostrelci v Prešove nazývaní od nepamäti kanonire. Títo pozoskakovali cez zadné čelá a zoradili sa poblíž poštárov. Osvedčené Sovietske automaty, bodáky a sumky a čiapky officierky im dodávali výrazne hrozivý , bojovný vzhľad.Vedúci akcie súdruh Ščurok si podal ruku s kapitánom Šturišše a poručíkom Šušňakom. Naveľa pozdraví aj vojakov a ďalej pokračuje prejavom pre všetkých. „Súdruhovia, dnes nás očakáva dedina Suchá dolina. Úmyselne som nepovedal , že sa na nás teší, ale súdruhovia SNB-áci už urobili prípravu na dnešnú našu akciu, ktorá skončí ako verí strana a ľud Československa úplnou kolektivizáciou tejto protikomunistickej kulackej dediny. SNB-áci úž pozberali kulakov a ostatné protikomunistické živly na čele s farárom, a kostolníkom, ti teraz sedia tu naproti vo väzení a rozmýšľajú ako škodiť pracovitému ľudu vedenému našou milovanou leninskou stranou, hovoriac to položil si ruku na srdce a zatváril sa dôstojne. Nástup do vozidiel, čaká nás práca“ ..Karierov, Ščurok a Marusia nasadnú do Tatraplánu šoférovaného Buržujom a ostatní si nastúpia k vojakom, ktorí dostali voľno a nástup na korby, nákladniakov.Auta sa rozbehli po ceste dláždenej z mačacích hláv a kapitán zavelil „pohov voľno spievať dovolené. Sám Šturišše začal Rozcvetáli jabloni i gruši... o chvíľu Kalinka, potom obľúbená Přes spálenište, přes krvavý lesy..., Ku předu levá.. Po hodnej chvíli a množstve piesni a patričných poldecákoch vypitých v Tatrapláne konvoj zastal na križovatke k nešťastnej obci. Kde ich vítala stranícka bunka dediny v zložení : Chmaták , Capcarapkyn, Poberto, Lepkačij a Nemanic. Predseda Chmaták hlási, že muži zutekali po predchádzajúcej policajnej akcii do lesa alebo ktoviekam. ženy sú na úrade a deti čo neušli s otcami v škole , kde ich presviedča o výhodách JRD súdruh učiteľ – riaditeľ Kolchoznikov .Vojaci sa rozišli po domoch a zisťovali či sa na nikoho nezabudlo. Prázdne domy ich presvedčili , že upravená báseň Turčin Poničan platí o nešťastnej obci, úplneA čo chlapské do lesov zutekalo, a čo ženské do zasadačky úradu zahnané boloa deti v škole školili o prednostiach družstevných maštalí.Vystrašené ženy boli aj ochotné vstúp do družstva podpísať. Hlavne potom keď im hrozili, že im detí do škôl nevezmú, mužov z roboty vyhodia a farára s kostolníkom a popredných gazdov z basy nepustia a keď tak bez bitky to nebude. Keď verbunkoši do družstva pohrozili že odídu a vrátia sa neviem kedy aj so zaistenými , ktorých dovtedy budú patrične prevychovávať. Ideovo zlomené ženy sa poddali, začali podpisovať. Podpísali ženy stredných a veľkých gazdov, ktorým už skôr role zobrali a chudobe oddali. Problém bol v tom, že takto vznikajúce družstvo nemalo nijaké zeme, lichvu ,lesy. Lebo chudoba ktorá zadarmo po Februári zem dostala , sa jej vzdať teraz nijakovsky nechcela a napriek „presviedčaniu“ nepodpísala....Naraz sa v strede dediny ozval výkrik :“nepodpisujte, to Vám odkazujú gazdovia“ Zakričal syn obchodníka Cukrova a následne zmizol cez záhrady v lese. Vojaci sa po príkaze ho vydali prenasledovať, ale keďže sa im do toho nechcelo, v momente keď sa im z očí stratila dedina odkiaľ ich mohli vidieť, zaľahli. Mladý Cukrov sa v pokoji vrátil k svojím. Dobrá nálada , spôsobená nádejou že sa vojaci dostanú k skrýši chlapov , ale najmä ďalšími vypitými vodkami sa rázom pominula s návratom vojakov ktorí „neuspeli“.Súdruh Ščurek zvolal politickú poradu agitátorov a veliacich dôstojníkov. Po oboputovaní fľaše sa ujal slova: „Súdruhovia úlohu ktorou nás poverila rodná strana sme nesplnili.“ „Marusia ulej!“ Možno sme ju splnili iba čiastočne. Marusia ulej! alebo sme ju splnili! My súdruhovia nemôžme nesplniť úlohu ktorou nás poverila rodná strana a pracujúci ľud! Družstvo sme založili, nasledovalo hlasité Hurá! Marusia ulej! Aj keď menšinové, Marusia ,ulej! Má niekto iný názor? Nieje tomu tak !Konštatujem, že sme založili družstvo v obci Suchá dolina.Ozvalo sa hromové „Hurá!!!“Marusia ulej, veď si zaslúžime a poriadne!!! I tradičný prípitok „Što by ne poslédnyj“Po rýchlom striedaní prešovských vodiek a budovateľských hesiel bola agitka značne spoločensky unavená. Pred návratom ju vodič Ing. Nehera prezývaný Buržuj ,za pomoci vojakov , naložil do aut a zavelil k odchodu.Z pod plachty sa stále ozývali budovateľské piesne v podaní kapitána Šturiššeho, prerušované len hlasitým čkaním a pomiestnym efektným vrhom šable hornou skupinou uhlov ponad bočnicu na štátnu cestu vedúcu z Klenbarku (Klenova) do Prešova ..