Preto nás doma všetkých potešila krásna kniha, ktorú pred pár dňami krstila pani Haburová tu u nás, v Trebišove. Je to ozajstná výpoveď o tokajskej oblasti, o čare vína a ľudí, ktorí v tejto oblasti žijú. Doplnená je krásnymi fotografiami zachytávajúcimi každodenné detaily z práce i života vinohradníkov, ktoré má „na svedomí“ Tomáš Čižmárik. Kniha sa volá Poklady slovenského Tokaja.
Pravdupovediac, sám Tokaj je podľa mňa pokladom. Žijú tu výnimoční ľudia, ktorí vyrábajú výnimočné víno, do ktorého dávajú všetku svoju lásku a starostlivosť. I na staré kolená sa s veľkou oddanosťou a vytrvalosťou starajú o svoje vinice, ktoré si pamätajú mnoho generácií a sú pre nich najvzácnejším dedičstvom. So zatajeným dychom sledujú svoju úrodu, a keď sa náhodou vplyvom počasia nevydarí tak ako by mala, majú slzy v očiach, hoci urobili, čo mohli. Príroda je ich výrobným faktorom, ktorý je sám neovplyvniteľný.
O to väčšia je radosť v ich očiach, ak sa úroda vydarí, oni sa môžu zabávať na vinobraneckých slávnostiach a ponúkať hostí vo svojej pivnici liečivým nápojom. Musí byť naozaj liečivý, lebo má množstvo stálych fanúšikov, ktorí sa sem vracajú rok čo rok, len pre jeho blahodarné účinky, nenapodobiteľnú atmosféru vínnych pivníc a jedinečnú chuť tokajského vína.
Síce ešte nie som najskúsenejší vinár, čo sa týka pitia, no na Tokajskú oblasť mám slabosť, koho stretnem, volám na exkurziu J. Ešte nikto doteraz neoľutoval. Neverili by ste, čo všetko sa tu dá vidieť. Malebné vinice, okúzľujúce pivnice, v ktorých pre šťastie môžete nechať mincu na stene, aby ste sa sem čoskoro vrátili, skvelé víno, výborná kuchyňa, milí a ochotní vinári, múzeum v našom Trebišove, ťavy, ovce, kozy, pštrosy atď. Naozaj je toho dosť na takú malú oblasť, no o to ľahšie je to celé precestovať autom. Ak som niekoho nalákala a urobila mu nebodaj chúťky na pohár bieleho, suchého, pozrite si knihu pani Haburovej a dostanete hádam ešte väčšiu chuť ;).
