Milujem cestovanie,svoju rodinu,svojho priateľa, farby, prírodu, sladkosti, nakupovanie a dobrých a múdrych ľudí. Nemám rada pokrytectvo, ľudskú hlúposť, huby a nesprávne skloňovanie dva/dve :) Zoznam autorových rubrík: život devätnástky:), škola, mesto, domov, láska, people, moje srdcovky, Súkromné, Nezaradené
Nový trebišovský primátor Marián Kolesár si dosadil vlastných ľudí na vedúce posty na Mestskom úrade. Takto znela správa dňa v Trebišove. Mestský úrad zareagoval na obvinenie svojským spôsobom- vytiahol ďalší škandál bývalého vedenia.
Minister vnútra sa chystá zaviesť zmeny vo vydávaní vodičských preukazov novým vodičom. Je pochopiteľné, že rozmýšľa nad tým, ako znížiť vysoké číslo vážnych dopravných nehôd, ktoré spôsobujú začínajúci vodiči. Táto téma mi je blízka, sama sedím za volantom len tretí rok, preto by som chcela ponúknuť pohľad začínajúceho vodiča na to, čo naozaj treba zmeniť.
Skončil sa ďalší rok, ktorý nás núti bilancovať všetko dobré i zlé, čo sa nám počas neho prihodilo alebo čo sme nestihli. Hodnotíme, čo nám vyviedli politici, ktorí majú v rukách moc našej krajiny a zisťujeme, čo mohlo byť inak, lepšie, správnejšie... Pri tom všetkom si ani len neuvedomíme, aké šťastie vlastne máme, že vôbec môžeme hovoriť o takýchto veciach, že môžeme kritizovať, pýtať sa, či dokonca protestovať. Nie každý má totiž také šťastie.
Chodci sú voči bezohľadnosti vodičov veľakrát bezbranní. Vodiči v Trebišove-hotová katastrofa. Moja pekná letná prechádzka sa zmenila na nepodarený záber z neplánovanej komédie.
Za posledné týždne sa na Slovensku nájde málokto, kto si neprešiel peklom povodní alebo strachu z nich. Prúdy vody sa valili miestami, na ktorých nemali čo robiť- poliami, dedinami, mestami, no najmä domovmi mnohých ľudí. Voda brala životy, majetok, spomienky a veľa, veľa sily a snov.
Slovenské príslovia a porekadlá sú veľmi príznačné a často sadnú ako...na šerbeľ. V najnovšom vývoji nášho jazyka však pozorujem určité zmeny. Z bežného slovníka Slováka sa už vypúšťa slovné spojenie „Vieš ako sa to hovorí...", a toto spojenie nahradilo „Vieš, aká je nová skupina na Facebooku?". Tento vývoj nezastavím, no zamyslela som sa nad jedným porekadlom, ktoré sa medzi mladými študentmi používa dosť často: Zíde z očí, zíde z mysle. Hovoríme to často, no je to naozaj tak?
Trebišov je slávny už na európskej úrovni. Nepostaral sa o to Tokaj, historické pamiatky, príroda, ba ani nezmyselný projekt tepelnej elektrárne. O jeho publicitu sa postaral sám primátor Vladimír Anďal a mestské zastupiteľstvo, ktorí priviedli naše mesto na pokraj ekonomickej katastrofy.
Kto nie je na Facebooku, akoby ani nebol. Toto dnes už naozaj platí. Otázkou však ostáva, či si niektorí ľudia ešte uvedomujú, že mimo Facebooku existuje ešte aj iná realita-svet, v ktorom žijeme.
...a počúvajme, ako bije pre našu vlasť! Alebo aspoň takto nejako by sme sa všetci mali cítiť pri pomyslení na najnovší zákon, ktorý nám lásku k našej vlasti doslova prikazuje.
Slovensko vraj nemá povesť najbezpečnejšieho štátu. To ma ale vôbec neprekvapuje. Keď Slovensko nestráži ani bezpečnosť vlastných občanov, posiela ich do sveta s bombami, a dokonca nedbá ani na bezpečnosť vlastného prezidenta.
Vo vlaku človek stretne množstvo zaujímavých ľudí. Niekedy prejde celá cesta medzi spolucestujúcimi bez jediného slova, každý zahĺbený do vlastných myšlienok, každý vo svojom svete. No inokedy, a to je väčšia zábava, sa k vám prihovoria úplne cudzí ľudia a vy sa vďaka tomu podozvedáte veľa zaujímavých vecí. Je lákavé nakúkať do života iných ľudí. Najmä, ak týchto ľudí vidíte zrejme prvý a posledný krát.
Komunisti sa nám pripomínajú aj po dvadsiatich rokoch. Prichádzajú ako prízraky s kosákmi a kladivami, s červenou hviezdou na čele a snažia sa v ľuďoch vyvolať nespokojnosť. Snažia sa, aj keď ich pochody či plagáty vyzerajú v dnešnej dobe už viac retro ako vážne.
Dnes sa mi do rúk dostal zoznam 5P, ktoré by mala mať každá žena. Prvé „P", ktoré väčšine chlapov v súvislosti s nežným pohlavím napadne, sa tam nenachádzalo, no my sme si vymysleli hŕbu ďalších „péčiek". V českom znení dokonca vraj existujú aj tri „D": v spoločnosti Dáma, doma Dříč, v posteli Děvka.
Zdá sa, že sloboda slova a necenzurované médiá sú opäť v ohrození. Pán premiér zase raz pritvrdil a zavolal si novinárov „ na koberček".
Slováci a Maďari majú veľký problém. Tvária sa, že jeden s druhým, no najmä, má ho každá krajina sama so sebou.
Maturitný ročník dá poriadne zabrať. Najprv vás opantá falošnou voľnosťou a ničnerobením, a potom sa na vás začnú hrnúť všetky testy, skúšky a nároky naraz. My, mladé silné stvorenia, to, samozrejme, zvládneme, ale kto to má v tom momente vedieť??
Vláda Roberta Fica sa vo svojich snahách „nahrádzať svoje potemkiny inými potemkinmi", ako to celkom výstižne nazval M. Dzurinda, začína pomaly ale isto strácať. Už si, hoci aj to je isto účelové, nepamätá, akú lož alebo nezmysel povedala naposledy a bez ostychu ich nahrádza novými. Podobne maskuje staré podvody tými novšími a čo je najsmutnejšie, zdá sa, že slovenský národ im to opäť raz zhltne.
Ako to už býva, na Slovensku si každý vysvetľuje zákony po svojom. Podobne to je aj s najnovšou novelou zákona o fajčení na verejných priestranstvách, v baroch a reštauráciách. Doteraz boli nefajčiari sústavne diskriminovaní, keď museli tráviť čas, obedovať a večerať v zafajčených reštauráciách. Dnes sú diskriminovaní ešte viac.
Slovensko je výnimočné v mnohých veciach. No politici, ktorých sme si zvolili, sú asi naším najjedinečnejším artiklom. Aj keď by som ich rada ponúkla na vývoz, nechcela by som sa v zahraničí hanbiť, tak si radšej zjedzme sami, čo sme si navarili, aby niekde neurobili ešte viac škody.
To snáď nie je možné! Ako majú mladí ľudia ešte veriť v nejakú spravodlivosť a právo, keď sa na Slovensku deje všetko, čo sa diať nemá? Nehovorím, že ešte verím na rozprávkové konce, to už dávno nie. Ale musí sa všetko končiť úplne nemožne?
