Ešte v pondelok to u nás doma vyzeralo, že najlepšie by bolo, keby Vianoce boli aspoň o dva týždne, najlepšie o mesiac neskôr. Nemali sme nič upratané, nič pripravené, nič napečené a zatiaľ čo iní šaleli vo vianočných dopravných zápchach v meste a pri nákupných centrách, naši šaleli, lebo im cesta do kancelárie trvala o pol hodinu dlhšie, ako zvyčajne. Sestra medzitým šalela tiež, z neznámych príčin, no mojej vianočnej nálade to teda nepomáhalo... Kým všetci šaleli, ja som sa bála, že snáď u nás tento rok ani Vianoce nebudú, a tak som sa sama vyhlásila za vianočného škriatka a dala som sa do práce. Upratala som, napiekla som vanilkové rožky( mimochodom, výbornéJ ), doteperila som náš stromček z pôjdu do obývačky a priniesla som všetky ozdoby. Vyzdobila som dom, neskôr strom a bola som na seba nesmierne hrdáJ. Keď naši prišli domov z práce, mamka mi už len pomohla dozdobiť stromček a mohli sme sa tešiť na Vianoce.
Nakoniec sa všetko podarilo a naše Vianoce boli také čarovné a pokojné, ako každý rok. Kapustnica sa vydarila, rybka chutila, pozreli sme si všetky rozprávky a dokonca i darčeky sa páčili... Tohtoročné Vianoce mali však jednu chybu. Opäť im chýbal sneh. Ja neznášam Vianoce bez snehu! Teda, stále ich mám rada, ale sú len raz do roka, však? A sú v správnom čase. Tak kde sa zabudol sneh?:(
Ten som videla len včera, keď sme cestovali za babkou do Šariša a od Prešova nad nami celú cestu poletovali biele vločky. A keď sme cestou v aute celá rodinka spievali Každý deň budú vraj Viaaaanoce, už bolo všetko tak, ako má byť a mala som šťastné a veselé J. I keď pred vločkami sme statočne utiekli a keď sme došli domov, nebolo po nich ani stopy...
Aké z tohto všetkého plynie ponaučenie? Že Vianoce prídu, aj keby ste nechceli a čokoľvek sa im pripletie do cesty, oni to pekne obídu a nakoniec to sú stále tie najkrajšie dni v roku. Veď čo môže byť krajšie, ako teplo rodiny a láska, ktorá v tieto dni visí vo vzduchu? Je naozaj tam, len ju musíme občas cítiť... Krásne a pokojné sviatky všetkým dobrým ľuďom praje
Mirka J
