V Trebišove sú všetky kaviarne a reštaurácie fajčiarske, okrem pár výnimiek, napríklad pizzérie v športovej hale, ktorá mala zákaz fajčenia už dávno- kvôli priestorom. Včera som sedela v jednej z tých skôr spomínaných s priateľom, pozerali sme hokej a ticho trpeli nepríjemný dym, ktorý ma otravoval celý večer z okolitých stolov. Rozmýšľala som, či ešte v ponuke majú pizzu, tak ako pred prijatím zákona, alebo ju radšej vyhodili z menu, aby uvoľnili na stoloch miesto popolníkom.
Na moje prekvapenie tam pizza zostala. Bola som hladná, ale ešte viac zvedavá, ako to vyriešia, či nám ju bez problémov donesú, hoci sa v miestnosti( celá kaviareň bola jedna miestnosť) fajčí.
Tak sme si teda objednali. Čašníčka sa na nás usmiala so slovami : „ No, ale musíte si ju zjesť v salóniku, tu sa fajčí." Takže, keď sme chceli jesť, museli sme byť odvelení do malého salónika na opačnom konci kaviarne, kde sme si mohli „nerušene vychutnať našu pizzu". Keď už toto nie je diskriminácia nefajčiarov, tak čo potom? Namiesto vytvorenia miestnosti pre fajčiarov vytvorili miestnosť pre tých, čo by náhodou chceli aj jesť. Keď nás do toho salónika viedli, mala som pocit akoby sme boli nejakí menejcenní zákazníci, čo sú odvádzaní od ostatnej spoločnosti, akoby spravili nejaký zločin.
Isto, nemuseli sme jesť, dali nám na výber. Ale musela som to vidieť na vlastné oči, aby som uverila. V našom meste je to tak. Namiesto toho, aby kaviareň alebo reštaurácia vytvorila miestnosť pre fajčiarov alebo rovno zakázala fajčenie, vytvorí miestnosť pre tých, ktorí by náhodou dostali hlad. Tak nemusia zo svojho menu vymazať žiadnu časť svojej ponuky, pozbierať zo stolov popolníky, ani predeľovať miestnosti. Musím uznať, že podnikatelia vedia byť veľmi vynaliezaví...
