Počas predošlých troch rokov na našom gymnáziu sme písali niekoľko skúšobných monitorov, ktoré nás mali „pripraviť na maturitu“. Aby sme si vraj zvykli, či čo. My sme, samozrejme, na nich stále nadávali. A právom. Pretože tie testy nám len ukázali, že na maturitné testy sa pripraviť nedá, pokiaľ budú zostrojované podobným štýlom ako kompará. Ešte k tomu nám len pridali nervozitu z toho, že nám za ne profesori dávali známky.
Naše predtuchy sa naplnili a maturitné testy sa od kompár veľmi nelíšili. Akurát pre nás boli ešte mnoho ráz dôležitejšie. Len pre obraz - ako by ste odpovedali na otázku(parafrázovanú): Akú farbu má more? (podľa verša v básni: Modravá hmla mora)
A) svetlomodrú B) tmavomodrú C) zelenomodrú D) fialovomodrú.
Je to síce vytrhnuté z kontextu básne, ale nič v blízkosti tohto verša sa k tomu nevzťahovalo. Niekedy je naozaj zložité nájsť správnu odpoveď, keď ani naši vyučujúci, ktorí nás učili slovenský jazyk niekoľko rokov, si nie sú istí. Na jednu otázku jedna naša profesorka povedala, že odpoveď je L, niekto hovoril, že to je M, a nakoniec bola správna odpoveď A. Tak ako sme to mali vedieť my, keď správnu odpoveď nevie ani vyštudovaná slovenčinárka? Podobných otázok by sme v našom maturitnom teste našli oveľa viac.
Niekedy si kladiem otázku, čo od nás Štátny pedagogický ústav vlastne čaká. Dáva do testov naschvál nejaké otázky, na ktorých je dosť možné naše pošmyknutie? Alebo proste tipujú a dávajú nám otázky „ od buka-do buka“, ako im príde práve pod ruku? A prečo vôbec nespolupracujú so skúsenými pedagógmi? Tí tvrdia, že Ministerstvo školstva ich návrhy a pripomienky už roky ignoruje. Tak to aj vyzerá. Bolo by celkom zaujímavé vidieť pána ministra, ako by v našich maturitných testoch, ktoré nám sám potvrdil a poslal, uspel.