A bodaj by sa nepripomínali. Keď ich náš pán premiér tak podporuje. Vytvára im výborné podmienky, tak je jasné, že ich využijú. Najnovšie sa po mestách vynorili ich bilboardy s otázkou: „Ste spokojní s vývojom po novembri 1989?" s pripomienkou: „Sme tu aj po 20tich rokoch". Ako keby sme nevedeli...
Ja som sa teda rozhodla, že im na tú ich otázku odpoviem. Nie je predsa taká ťažká. Áno, som spokojná. Vývoj Slovenska síce mohol byť aj trochu iný, a má svoje medzery, ale nebyť novembra ´89, nepíšem tieto riadky a nedávam tento článok na internet aj so svojím menom. Nemohla by som robiť veľa dôležitých a teraz už samozrejmých vecí. Nemohla by som slobodne voliť, nemohla by som nadávať na vládu kde a kedy sa mi zachce, nemohla by som cestovať po celom svete, nemohla by som chodiť do kostola a verejne sa k tomu aj priznávať. Nemohla by som čítať knihy svetových autorov a počúvať hudbu z každého kúta zemegule, nemohla by som čítať nezávislé noviny a časopisy. Tiež by som nemohla nakupovať veci podobného charakteru rozličných značiek v rôznych obchodoch, pretože by nebola konkurencia. Nevedela by som nič o svete pretože ten náš by sa končil za ostnatým drôtom na hraniciach s rakúskom. Učitelia by nám mohli podávať len skreslené a okresané informácie a musela by som sa učiť ruské pesničky a nezmyselnú ideológiu tak podrobne, že by mi z toho už možno tiež šiblo. Bez vývoja po novembri ´89 by som teraz nebola hrdou Európankou, ktorá môže žiť, študovať, či pracovať v ktorejkoľvek krajine EU. Nemohla by som žiť, študovať a rozmýšľať tak slobodne, ako to robím dnes, nebyť novembra ´89 a toho, čo sa stalo po ňom.
V novembri 1989 som sa narodila. Dva týždne predtým, ako sa narodila sloboda, v ktorej som mala to šťastie vyrastať a dospievať. Možno si to veľa mojich rovesníkov neuvedomuje, ale ja cítim, aká krehká je sloboda v našej krajine i to, že si ju musíme chrániť. Nik iný to za nás neurobí. Preto chcem nahlas a zreteľne odpovedať „komoušom" na ich otázku: ÁNO. Som spokojná že žijem v slobodnej krajine, aj keď má svoje chyby. Keby bolo po vašom, ani tento blog by zrejme neexistoval. Takže sa, prosím, vráťte do minulosti, tam, odkiaľ ste prišli, a ak je to len trochu možné, zoberte so sebou aj nášho premiéra, on sa tam cítil najlepšie.
Ešte jedna vec. Keďže ja som tú možnosť ako bábätko nemala, ďakujem všetkým odvážnym a slušným ľuďom, ktorí nám na námestiach vyštrngali slobodu. Bez vás by nič nebolo, aké je.
