Ja som sa takto včera lúčila so svojím dobrým kamarátom, ktorý nastúpil na posledný vlak svojho života smerujúci do neba po veľmi zákernej chorobe. Bigi mal iba 19 rokov a stále bol plný nádeje a odhodlania, i keď jeho fyzické sily mu často zlyhávali. Bol to večný optimista. Vedel ma rozosmiať dokonca i cez slzy, keď som s ním telefonovala počas jeho pobytu v nemocnici. Tých si užil za posledný rok naozaj dosť. O svojej chorobe sa dozvedel krátko pred svojou stužkovou. Tam som si s ním ešte posledný krát zatancovala. Potom si už veľa zábavy naozaj neužil.
Zomrel v deň, keď ho mali konečne po mesiaci a pol pustiť z bratislavskej nemocnice, kde zvládol transplantáciu i zložité obdobie, keď musel byť uzavretý v karanténe a jediný kontakt so svetom mal cez telefón. My, jeho kamaráti, sme sa ho snažili podporovať ako sme len vedeli, modlili sme sa zaňho, len aby to vydržal a tešil sa domov.
Celé to prišlo tak rýchlo a nečakane, že nás to všetkých smutne prekvapilo napriek tomu, že sme vedeli o jeho chorobe. Poviete si: „Ale takéto veci sa dajú predpokladať.“ Áno, dajú. No ide to len veľmi ťažko. Nikto si nechce pripustiť, že prichádza o niekoho, na kom mu záleží.
Je ťažké pochopiť, prečo mladí ľudia zomierajú. Najťažšie je to samozrejme pre ich rodičov a blízkych, no ťažko sa cez to prenášajú i kamaráti. Teraz to už viem. Nie je ľahké pripustiť si, že mu je už teraz lepšie a že sa na nás usmieva zhora. K podobným zisteniam prídeme až cez potoky sĺz a dni trápenia, keď si zrazu uvedomíme, že takto je to preňho možno naozaj lepšie. Ktovie, koľko bolesti a trápenia by ho ešte čakalo na jeho ceste k uzdraveniu. Ktovie, koľko krát by sa jeho rodičia ešte báli, že stratia svojho syna. Teraz síce stratili syna, ktorého poznali ale môžu sa tešiť, že konečne našiel pokoj, ktorý v posledných mesiacoch márne hľadal. Už sa netrápi, už ho nič nebolí...
Hovorí sa, že Boh si k sebe berie najprv tých najlepších, aby ich mal blízko pri sebe, a aby im nič nechýbalo. Bigi bol nepochybne jedným z nich a zaslúži si svoje miesto v nebi. Máme Ťa radi, Bigi.
