Doprava v Grécku je veľmi divoká, ako som už písala, práve ona ma na začiatku najviac prekvapila a ohromila. S mapou na kolenách sme hľadali cestu, ktorou sa dostaneme z centra Atén. Našťastie šlo všetko veľmi hladko, takže už o hodinku sme boli s plnou nádržou na diaľnici.
Naše autíčko, verný kamarát na cestách.
Našou prvou zastávkou bol Korintský prieplav. Cisár Nero (37-68 n.l.) bol prvý, koho napadlo preraziť úzkou šijou kanál, aby lode plávajúce z Talianska nemuseli oboplávať Peloponéz. Osobne sa ako prvý symbolicky pustil striebornou lopatou do práce, avšak dielo nebolo nikdy dokončené. Lode ďalej priplávali do Korintského prieplavu, tam bol náklad vyložený a po ceste 6 km dlhej prepravený na druhú stranu, kde už čakala ďalšia loď. Toto riešenie sa javilo lepšie ako riskovať nebezpečnú plavbu okľukou. Stavba kanálu sa začala 23.4.1882. Grécky kráľ Juraj I. bol osobne pri zahajovaní prvých výkopov. Bolo prekvapením (aj historickou iróniou), že moderné inžinierske plány takmer rovnako nasledovali plány cisára Nera. Kanál bol dokončený 25.7.1893. Je dlhý 6 346 m, široký 24,6 m pri hladine mora a 21,3 m v spodnej časti. Hlavné prerušenie činnosti nastalo v roku 1944, kedy ustupujúca nemecká armáda naložila výbušniny do bočných častí kanálu a spôsobila pád 60 000 kubických metrov zeminy. Aby nemci sťažili opravu kanálu, nahádzali do neho vlakové vozne.
Obrázky zo stavby kanálu na informačnej tabuli.
Ďalšie zábery z kanálu.
