Po krátkom čakaní sme v Kamari nasadli do autobusu do Thiry a ďalej sme z Thiry pokračovali v ceste do Oia, mestečka, v ktorom vraj môžete vidieť najkrajší západ Slnka na svete (pravdupovediac som to čítala o viacerých miestach, no každý si asi vyberie to svoje vlastné).
Na druhý deň sme sa vybrali smerom k starovekej Thére, mestečku, ktoré vykopal v rokoch 1895 - 1903 na vlastné náklady nemecký archeológ Gaertingen. Mesto Théra bolo centrom ostrova počas celého jedného tisícročia. Budovy, kostoly, nádoby, keramika, mince, ktoré tu boli nájdené, svedčia o histórii ostrova od dôb Dórov až po obdobie Rímskej ríše.
Do Atén sme dorazili pomerne rýchlo. Navrhovali sme, čo ďalej, keďže Atény sme už videli, cestovať späť do Thessalonik sme sa chystali až večer. Nakoniec sme sa dohodli, že si autíčko necháme ešte ďalší deň a vyberieme sa smerom k mysu Sounio.
Z Olympie naša cesta smerovala smerom na Diakofto, mestečko v severnej časti Peloponézu. Nachádza sa tam ozubená dráha vedúca kaňonom Vuraikos do Kalavryty. Vlak na 22 m prekoná výškový rozdiel 700 metrov. Cesta sa tiahne citrusovými sadmi, tunelmi, medzi platanmi. Cestu zubačkou sme bohužiaľ neabsolvovali, možno kvôli Veľkej noci boli lístky vypredané na tri dni dopredu.
Po jednodňovej návšteve na ostrove Zakyntos sme sa trajektom dopravili späť na pevninu a pokračovali v ceste smer Olympia. Do Olympie sme dorazili pomerne neskoro, pár minut pred záverečnou, takže sme nestihli navštíviť mieste archeologický areál. Vybrali sme sa teda hľadať hostel na prespanie, čo sa nám po určitom čase aj podarilo. Po vybalení vecí sme sa vybrali na prechádzku po novej Olympii. Prekvapilo ma, že pozostáva len z pár ulíc, kde sú iba obchody so suvenírmi, pár s potravinami (mne sa zdá, že tam bol jediný) a hotely.
Mali sme namierené do Olympie, ale Janku napadlo, že by sme si mohli odskočiť na jeden deň na ostrov Zakyntos. Zmena plánu bola odsúhlasená, tak sme vytiahli mapu a snažili sa nájsť cestu k prístavu. Poriadne sme zablúdili, kým sme to našli, grécke značky boli totiž pre nás dosť nepresné. Nakoniec sme sa tam ale dostali, zakúpili lístky na trajekt pre nás aj pre autíčko a tešili sa na na nové dobrodružstvo. Loďou som ešte necestovala, tak som sa tešila dvojnásobne. Nepočítala som však s tým, že tam bude tak fúkať vietor.
Po výlete v oblasti Mani sme sa vrátili späť do Gythia. Prespali sme ešte tam, rozlúčili sa s pani majiteľkou a vybrali sa smerom na západ. Naším cieľom bola Olympia. V biblii sme zistili, že po ceste sa nachádza staroveká Messénia, tak sme sa tam vybrali poobzerať miestne pamiatky.
Po výlete po jaskyni sme nasadli do auta a vybrali sa smer oblasť Mani. Hľadali sme najjužnejšiu časť Peloponézu. Nakoniec sme niekam aj dorazili, ale zistili sme, že existuje ešte aj južnejšia časť.
Janka sa v našej biblii dočítala niečo zaujímavé o najjužnejšej časti Peloponézu, tak sme sa tam vybrali pozrieť. Najprv sme sa zastavili pri jaskyni Dirou, zaplatili si poplatok za výlet jaskyňou a tešili sa na výlet v podzemí. Cestou ku vchodu sme šli okolo kamienkovej pláže, kde malo more nádhernú farbu. Škoda bola, že sa tam nedalo kúpať nie kvôli tomu, že ešte bola zima, ale kvôli skalám, ktoré ju obklopovali. Tak sme si urobili z pláže aspoň pár záberov.
Do Gythia sme dorazili podvečer, akurát v správnom čase na nájdenie ubytovania. Hľadanie nám netrvalo dlho, ubytovali sme sa u staršej pani, ktorá mala pravdepodobne za sebou mozgovú príhodu. Žila v tom dome sama, prišlo nám jej trošku ľúto. Dozvedeli sme sa, že je kanaďanka, do Grécka sa vydala. Manžel už nežil, dcéry sa vydali a odsťahovali. Ona tak zostala sama, takže izby po dcérach prenajímala. Asi sme jej boli sympatickí alebo bola rada, že sme sa u nej ubytovali mimo sezóny, pretože nás na druhý deň pozvala na raňajky.
Ďalším naším cieľom bola Sparta. Po ceste do nej sme sa zastavili v Argose. Keď sme zistili, že v Sparte nemusíme tráviť veľa času, pretože z historických miest tam boli iba malé pozostatky divadla, sme sa vybrali ďalej. Popoludnie sme strávili na prechádzke prírodou v Mystre.
Po výdatných raňajkách sme nasadli do nášho autíčka a vybrali sa smerom k Mykénam. Mykény boli hlavným mestom kráľovstva, ktoré získalo na význame okolo roku 1600 pr.n.l. Kráľovstvo postupne ovládlo celú východnú časť stredozemia potom, čo zkolabovala minojská civilizácia na Kréte okolo roku 1450 pr.n.l. Podľa Homéra to bolo práve v Mykénach, kde Agamemnom, syn Atrea, vyhlásil vojnu Tróji a vyrazil do boja.
Po prehliadke Epidauru sme nasadli do nášho autíčka a fičali smerom k Nafpliu, kde sme sa rozhodli stráviť noc. Ako prvé sme sa dali do hľadania domátia (bývaniu na priváte) alebo hostelu. Hneď prvé domátio sme museli hľadať po krásnych romantických uličkách mesta (ja a Janka :-))). Než sme sa k nemu dostali, trvalo to hodnú chvíľu. Z terasy by sme mali nádherný výhľad na celé mesto, pod oknom rástol citrónovník. Majiteľ však od nás chcel dosť veľa peňazí. Skúšali sme ho ukecať, no on svoje ceny konzultoval s manželkou (Janka po 6týždňovom kurze grécky trochu rozumela, tak zistila, že manželka nechcela nižšiu cenu dovoliť). Tak sme sa nakoniec rozhodli, že si budeme hľadať niečo iné.
Po krátkom zdržaní sa pri Korintskom prieplave sme sa pokračovali do Epidauru. V Epidaure sa nachádza divadlo s perfektnou akustikou. Dostali sme sa k nemu celkom ľahko, prešli vstupnou bránou a hneď sme si šli vyskúšať, čo je na tom pravdy.
Po troch dňoch strávených brázdením ulíc Atén som sa tešila na naše ďalšie cesty. Rozdhodli sme sa, že ďalších 7 dní strávime objavovaním Peloponézu. Auto sme si objednali ešte v Thessalonikách, vyzdvihli sme si ho v Aténách. Tomáš ako prvé nafotil auto z každej strany, aby sme vedeli, ktoré škody nám môžu pripočítať a ktoré nie. Zaplatili sme poplatok za prenájom na týždeň, zbalili veci do kufra a vybrali sa smerom ku Korintskému prieplavu.
Tretí deň v Aténách sme venovali prehliadke veľkej výmeny stráží pred parlamentom, návšteve nového olympijského areálu, kde sa konala olympiáda r. 2004.
Na druhý deň sme vstali vyspatí, slniečko nám svietilo do okien, čakal nás teda krásny deň. Ako stvorený na návštevu Akropoly. Veľmi som sa na to tešila, podobne ako aj na ďalšie pamiatky v Aténach, ktorých je tam požehnane.
Šiesta časť môjho cestopisu bude venovaná Aténam - mestu, ktoré mi prirástlo k srdcu. Nikdy nezabudnem na pocit, ktorý sa ma zmocnil, keď sme na prechádzke mestom po prvýkrát videli Akropolu. Cítila som sa ako v historickom filme. Podobné pocity som zažívala aj v Archeologickom múzeu pri všetkých tých nádherných sochách, ktoré som dovtedy mohla vidieť iba vo filmoch.
Túto časť venujem Svätej Meteore - nádhernému zoskupeniu kláštorov, ktoré ako keby vyrástli na skalách. Spôsob ich výstavby je záhadou, pretože cesty k nim boli vystavané o pár storočí neskôr (kvôli turistom).
Pridávam ešte zopár fotiek z karnevalu, ktorý sme tam videli. Nie je to taká veľká paráda ako v Riu, ale stálo to tiež za to. Jediné, čo mi vŕtalo hlavou bolo to, odkiaľ sa tam vzalo toľko ľudí, keďže súčet divákov a aktérov karnevalu bol určite väčší ako celkový počet obyvateľov tohoto mestečka. Ale predpokladám, že sa zúčastnili aj obyvatelia priľahlých mestečiek a dedín.
