Pred vstupom na Akropolu sme museli odovzdať ruksaky (tašky cez plece tu nevadili, podobne ako v múzeu). Niekde som totiž čítala, že turisti sa snažili si z Akropoly odniesť aspoň malý kúsok kameňa na pamiatku. Keby tak urobil každý návštevník tohoto krásneho miesta, tak už pár rokov sa nie je na čo dívať. Najprv sme prešli cez vstupnú bránu (tzv. Propyleum).Neskôr som zistila, že Akropolu majú na veľa miestach v Grécku, tak som konečne pochopila, že niečo na tom bude - na internete som si našla, že Akropola znamená opevnené horné mesto :-)))). Po prejdení propylea návštevníci môžu vidieť už iba podstavec niekdajšej 9 metrovej sochy Atény Promachos (ja osobne som si ho nevšimla :-))). Parthenón, chrám zasvetený bohyni Aténe, patrónke mesta, je najfotografovanejším chrámom na tejto akropole. Ďalším chrámom je svätyňna Erechteion, ktorá je známa stĺpmi v tvare ženského tela - Karyatidám. 6 posledných stĺpov, ktoré na nej zostali, sú presnými replikami originálov. 5 originálov sa nachádza v múzeu na Akropole, šiesta sa nachádza v Britskom múzeu, kam ju v 19. storočí spolu s mramorovými sochami z Parthenónu odviezol lord Elgin. Odvtedy sa ich Grécko neúspešne snaží dostať späť. Na Akropole sme strávili pomerne dosť času, odfotografovali sme si všetky stavby zo všetkých 4 svetových strán. Pod Akropolou sa nachádza Odeion Heroda Attika, teda stredoveké divadlo, ktoré v lete ožíva divadelnými predstaveniami.
Cestou z Akropoly sme sa prešli okolo starej a románskej Agory (agora je trhovisko) ku chrámu Hefaiston. Ďalším cieľom bol najvyšší vrch v Aténách - Lykavitos. Janka sa totiž v našej cestovateľskej biblii (sprievodcovi) dočítala, že sa odtiaľ každý večer robia svetelné šou na Akropolu sprevádzané hudbou. Cestu na Lykavitos sme minuli Hadriánov víťazný oblúk, pozostatky chrámu Dia Olympského (teda je to už len pár korintských stĺpov, ale ich veľkosť nás aj na malý počet veľmi ohromila), zastavili sme sa na cintoríne (Evka sa niekde dočítala čosi zaujímavé, tak sme tam zašli. Každopádne tam majú zaujímavé hrobky), starý olympijský štadión (bol zatvorený, ale spoza brány sa tiež dali urobiť pekné fotky). Na štadióne sa nachádzajú veľké tabule, na jednej sú vytesané mená predsedov medzinárodného olympijského výboru, na druhej miesta a roky konania letných novodobých olympijských hier. Posledné, ktoré boli v Aténach, tam ešte v máji 2006 neboli zaznamenané :-))) (typickí Gréci, na všetko majú čas). Keď sme sa po x schodoch vyštverali na Lykavitos (mala som pocit, že vypľujem pľúca po ceste, no čo, slabá kondička), zistili sme, že tie svetelné šou sa konajú úplne niekde inde :-)))). Ale vzľadom na náročnosť výstupu a nádherný výhľad na mesto, prístav Pireus, sme sa rozhodli, že tam na chvíľu zostaneme. Obzreli sme si kostolík, ktorý bol na tomto kopci. Gréci majú všade reštaurácie a podniky na občerstvenie, jeden z nich nechýbal ani tu. Urobili sme si nádherné fotografie mesta, aj osvetlenej Akropoly. Večer, keď už nebolo čo fotografovať, sme sa vyčerpaní celodenným pochodom mestom peši vybrali späť do hostelu.
Odeion Heroda Attika.
Popis propylea.
Slávny Parthenón.
Súčasný stav - oprava chrámu.
Dionýzovo divadlo pod Akropolou.
Karyatidy na Erechteione.
Erechteion. Vpravo je vidno jednu Karyatidu. V popredí olivovník, ktorý zohral v histórii Akropoly veľkú úlohu určite to nie je ten istý ako vtedy, keď chrámy na akropole stavali :-)))).
Socha zo štítu chrámu (možno Parthenónu, nie som si istá) v múzeu na Akropole.
Predpokladaný obraz štítu chrámu, z ktorého pochádza socha na predchádzajúcej fotografii (na tejto fotografii je druhá zprava).
Pohľad na pozostatky chrámu Dia Olympského z Akropoly (všimnite si výšku stĺpov).
Pozostatky starej agory - v pozadí zachovalý Hefaistov chrám.
Románska agora.
Starý olympijský štadión v centre mesta.
Detail hrobky z cintorína.
Pohľad na mesto, v diaľke je dominantou Lykavitos.
Pohľad na akropolu z Lykavita.
Ten istý pohľad pri západe slnka.
Akropola pod rúškom tmy nádherne osvetlená (v diaľke na mori môžete vidieť osvetlené lode).
