Boli osídlené už v 6. tisícročí pr. n.l. Niekedy medzi rokmi 2100 a 1900 pr.n.l., teda v staršej dobe bronzovej, prenikal do Grécka cez Anatóliu indoeurópsky národ, ktorý vtedy ešte primitívnym Mykéňanom priniesol pokročilú kultúru. Tejto novej civilizácii dnes hovoríme mykénska, je pomenovaná po vtedy najmocnejšom kráľovstve. Mykény pozostávali z opevneného hradu a okolitých osídlení. Starí Gréci sa domnievali, že ich mohutné hradby (vysoké 13 m a silné 7 m) museli postaviť obri Kyklopovia. Z archeologických výskumov vyplýva, že Mykény podľahli skaze niekedy okolo roku 1200 pr.n.l. Úpadok Mykén súvisel s úpadkom Stredomoria, kedy upadala egyptská civilizácia a Veľká Chetitská Ríša v Anatólii.
Známa je Levia brána, ktorou sa vstupuje do mykénskeho hradu, hrobové okruhy, kde sa našla maska kráľa Agamemnóna. Nachádza sa tu aj najzachovalejší tholos- Átreova pokladnica, či Agamnemnova hrobka. Mykény objavil archeológ Heinrich Schliemann v 70. rokoch 19. stor. po objavení Tróje. Jednou z najslávnejších pamiatok, ktoré sa v Mykénach našli, je Agamemnonova maska, ktorá však v skutočnosti pochádza z doby o 300 rokov staršej.
Pohľad na Mykény zdola.
Vstup do archeologického náleziska cez Leviu bránu.
Detail Levej brány.
Jeden z kruhových hrobov, v ktorých našiel Schlieman skutočné bohatstvo. Väčšina nájdených vecí sa nachádza v Aténach v národnom múzeu.
Ďalšie vykopané miesta.
Archeologovia v práci (niektorí :-))).
Átreova hrobka, jedna z najväčších mykénskych hrobiek, ktorá slúžila ako pokladnica. Vchod je vysoký 6 metrov, priestor vo vnútri má výšku 13 metrov, šírku 14 metrov a steny boli niekedy vysádzané bronzom. Hrobka mala symbolizovať slávu a bohatstvo svojho majiteľa. Pred vznikom veľkých miest a pevností pochovávali Mykéňania svojich vodcov v dômyselne prepracovaných hrobkách v tvare úľa. Používali na to veľké kamenné kvádre, ktoré tvorili rozsiahlu kupolu.
