Keďže nebolo čo obzerať, šli sme sa poriadne vyspať a ráno naladení sme nabehli popozerať historický areál. Vzhľadom na to, že bola u nich Veľkonočná nedeľa, tak bol vstup zdarma (vďaka Veľkej noci sme sa čiastočne vyhli aj plateniu mýtneho na diaľniciach, kde zívali búdky prázdnotou a na skle bolo vylepené Kalo Pascha - Dobrú veľkú noc). Načasovanie našej návštevy bolo tiež super, nakoľko sme boli medzi prvými ranostajmi, takže sme si mohli areál vychutnať takmer osamote, čo dalo tomuto miestu zvláštne čaro a ja som si ho hneď zamilovala.
Takto vyzerala Olympia v dávnych časoch.
Pár záberov z areálu v kúpeli slnečných lúčov.
V Olympii stál Diova socha - 4. div sveta. Roku 443 pred. n. l. grécky sochár Feidias dokončil nádhernú sochu Dia, hlavného boha Grékov. Socha bola umiestnená v chráme postavenom špeciálne pre ňu a už čoskoro po vzniku ju pokladali za jeden z divov sveta. Pre Grékov bola symbolom dokonalosti. Každý rok prichádzali tisícky ľudí do svätyne v Olympii zložiť hold Diovi. Socha zaberala celú šírku chrámovej lode. Dobový spisovateľ napísal, že bola vysoká 12 metrov, a keby sa mohla postaviť, hlavou by zrútila strechu. Diova socha sedela na nádhernom tróne z cédrového dreva, vykladanom slonovinou, zlatom a drahými kameňmi. Socha stála v chráme po stáročia, ale svätyňa bola v rímskych časoch zanedbaná. Roku 394 n. l. sochu pravdepodobne odviezli do Konštantínopolu (Istanbul), kde ju, zdá sa, nakoniec zničil oheň. V súčasnosti sme tam videli iba pozváľané stĺpy patriace chrámu, kde stála Diova socha.
Pozostatky chrámu, kde niekde stála Diova socha.
Olympia je kolískou olympijských hier. Antické olympijské hry sa konali od 8 st. pr.n.l. do prelomu 4. a 5. stor. n.l. v auguste alebo septembri na počesť boha Dia. Rok 776 pr.n.l. (s dátumom 8. júla) je počiatkom hier i gréckeho kalendára. Konali sa vždy po 4 rockoh, pôvodne trvali 1 deň, neskôr 5 dní. Pred OH poslovia z Olympie pozývali k účasti po celom antickom Greécku, oznamovali presný datum konania hier a vyhlasovali boží mier, ekecheíriá. Ako súťažiaci sa OH mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci a ženy), sledovať hry mohol ktokoľvek (pravda okrem vydatých žien - asi preto, že súťažiaci boli nahí :-))). Pre ženy sa v dobe OH konali samostatné súťaže v behu. Súťažiaci sa museli do Olympie dostaviť mesiac pred začiatkom OH k intenzívnej príprave spojenej s diétou. Hry sa začínali sprievodom súťažiacich a ich slávnostnou prísahou Diovi Olympskému. Jednotlivé súťaže prebiehali pod dozorom hélládonikov (rozhodcov, najprv 2, neskôr 9). Víťazi v jednotlivých disciplínách boli odmenení olivovým vencom, mali právo dať si postaviť svoje sochy, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na OH sa schádzali zástupcovia jednotlivých gréckych štátov, podpisovali sa tu politické zmluvy, pri hrách sa upevňnovalo grécke národné vedomie. Od 3 st. pr.n.l. súťažili na OH i súťažiaci negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie a Sýrie. V 4 st. n.l. OH upadali, ostro sa proti nim ako pohanským hrám stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tej dobe stalo oficiálnou ideológiou rímskej ríše. V roku 393 (alebo 394) vydal cisár Theodosius prísny zákaz konania hier. V r. 426 boli zničené všetky budovy v Olympii na príkaz cisára.
V pozadí vstup na olympijský štadión.
Podoba olympijského štadiónu v súčasnosti (sedadlá neboli z kameňa, iba vytvarované zo zeminy na kopčekoch, preto sa nezachovali :-(((
Pozostatky fontány.
Ako vyzerala fontána vo svojej plnej kráse.
Pohľad na cvičisko (palestra).
Cvičisko vo svojej plnej kráse.
Budova múzea v Olympii.
Zachované mozaika z podlahy z niektorého domu (asi tomu, v ktorom býval Nero počas svojho pôsobenia v Olympii počas olympijských hier) v múzeu.
Vázy s motívom hier v múzeu.
