Rozhodli sme sa teda pre sever - okruh Škandináviou s tým, že najviac času chceme stráviť za polárnym kruhom, nech decká na vlastnej koži pocítia, čo je to polárny deň, keď sa už o tom učia v knihách. Trasu vytýčil šéf, vybavovačky ostali na mňa. Nakoniec som všetko riešila naozaj nadoraz... neverila by som, že je také ťažké zohnať odvoz na takúto zaujímavú expedíciu... zjavne tí dobrí už boli zadaní a tí ostatní mali strach z takej ďalekej a nepoznanej trasy... aj keď 6600 plánovaných kilometrov bolo pre nich zárukou dobrého zárobku.... No nájsť šoférov s troškou dobrodružnosti v sebe nie je tiež ľahké... Nakoniec si autobus našiel mňa a moje obavy po pár kilometroch trasy zmizli...
Odchádzali sme o pol noci zo 17. na 18.7. No úvody sú stále rozpačité, tí, čo sa nepoznali, mali na to celú noc, tí, čo áno, to už na dialnici smer Rostock roztočili. Napodiv, naozaj šlo všetko hladko, a s pár hygienickými alebo nákupnými zástavkami sme do prístavu prišli o pár hodín skôr ako sme čakali. Do odchodu trajektu chýbalo ešte 5-6 hodín, a lístok sa nám podarilo kúpiť na mieste (po telefóne mi samozrejme tvrdili, že bez rezervačky nás v žiadnom prípade nevezmú), a preto sme sa rozpŕchli všetkými smermi. Niektorí sme si varili niečo pri buse, ani pri takejto ceste netreba zabúdať na teplú stravu a v mojom prípade aj kávu, niektorí nabehli do bufetu, niektorí na prechádzku. Naloďovanie nášho autobusu bolo pomerne zdĺhavé, no po opustení autobusu sa naša mládež rozpŕchla všetkými smermi s heslom „nájsť aspoň meter miesta na spanie". Vzhľadom na to, že lístok na trajekt stál okolo 15 Eur na hlavu, sa nám zdalo dosť nezmyselné, že kajuta na prespanie stojí 40 Eur. A tak si každý našiel svoje miestečko v odpočívacích rajónoch, na zemi, na kreslách aj na vonkajšej palube. (to snáď už bolo spôsobené nadmerným množstvom alkoholu v krvi). Ako sme neskôr pochopili, neboli sme to len my, šetrní Slováci, ale aj Česi, Nemci, Švédi a mnohí iní podobného dobrodružného ducha, ktorí si hľadali takého prespanie...Viac k pochopeniu - viď fotografie. Krásny bol pohľad na tých, ktorí prvýkrát v živote videli more.
Deň 19.6. sme sa vylodili na švédskej pevnine v mestečku Trelleborg, čo už klimatickými podmienkami samo o sebe dalo vedieť, že sme v Škandinávii. Teploty sa pohybovali medzi 15-20°C, čo pre nás, ktorý sme prišli z tropických teplôt Slovenska, znamenal značný teplotný šok.
Čo sa oplatí pozrieť o niekoľko kilometrov ďalej, ak nie prejsť sa po ňom, je most cez Sundskú úžinu - závesný most Őresund, ktorý spája dánsku Kodaň a švédske mesto Malmö. Na vyhliadku sa dá dostať aj autobusom, aj peši, odbočka smerom k moru ešte pred Malmö, je celkom dobre označená. Naozaj, už na prvý pohľad pôsobí most ohromujúco, veď má dĺžku viac ako 7 km, pričom je zavesený 57 m nad vodnom hladinou, aj rýchlovlaku tu premávajú rýchlosťou do 200 km za hodinu. Malmö sme navštívili v nedeľu, o čom zodpovedá aj množstvo ľudí, ktoré sme stretli v meste, aj na jednej ruke by sme ich spočítali. Mestečko silne pripomína novodobé Benátky, kanály, ktoré hlboko zasahujú do mesta sa miesia s novou aj starou architektúrou. Veľkosťou by sme ich snáď mohli prirovnať ku Košiciam. Za pozretie isto stojí úzke centrum mesta, s kostolom sv. Petra zo 14.storočia, ktorý je najstaršou budovou v meste. No atmosféru sme nemohli ďalej nasávať pomocou reštaurácií, obchodov a iných radovánok, keďže je nedeľa, ktorá sa tu pomerne tvrdo (na rozdiel od nás) dodržiava....
Tu sa prvýkrát stretávame s „maskotmi" Škandinávie, trolmi, v rôznych úlohách a polohách, ktoré sú považované za mytologické bytosti s negatívnym podtónom. Naše kroky - kilometre vedú smerom na sever do mestečka Göteborg, ktoré sme museli na žiadanie niektorých športových „maníkov" v našom autobuse navštíviť. Áno, práve tam sa Slovensko stalo majstrom sveta v hokeji a preto v bludisku centra mesta sme vyhľadali štadión Scandinavium, urobili si pár upršaných fotiek (čo sa odteraz stalo súčasťou našej výpravy) a pokračovali k veľkým švédskym jazerám. Vännern a Vättern treba navštíviť, v teplejších mesiacoch sú obyvateľmi využívané ako víkendové lokality....
No a čakal nás prvý nocľah...keďže tieto veci neriešime dopredu, ale kde dojdeme, tam sa zložíme, je to vždy adrenalínový zážitok. V týchto krajinách to síce problém nie nie, každých pár metrov máte kemp, ale ceny vždy vyrazia dych. Tentoraz sme narazili dobre, hneď na prvý kemp, majiteľa nazývajme napr. Svenson (naše pomenovania pre lepšie zapamätanie si osôb). Vyjednávanie dopadlo celkom ok a rýchlo. „Koľko Vás je?". „50". „Koľko stanov". „25". „Dopravný prostriedok?". „Bus". „Koľko máte peňaží?". „100 Eur". „Dohodnuté!". No mala som povedať, že máme menej. No až vtedy nastal pravý chaos. Niektorí ešte v živote nestanovali, a teda tie kufre na kolieskách, ktoré dievky ku stanom tlačili ma celkom pobavili... už som pochopila, prečo máme spacáky a stany natlačené vo WC-ku, keďže inde miesto už v buse nebolo... A niektorí až potom zistili, že zabudli k stanu tyčky, alebo nevedeli, že treba aj inú vrstvu proti dažďu, nielen tú dierkovanú bielu, ktorá Vás za horúcej noci chráni pred komármi. No čoskoro zistili... Svensona sme pozvali na panáka „do jednej nohy", potom „do druhej" a keď sme na neho už chystali „kapurkovú", tak radšej utekal kade ľahšie :) Pochopil zjavne, že sme slovania, a všetko, čo dovtedy o nás počul, je pravda...
Keďže našou nepísanou tradíciou je okúpať sa v každej vodnej ploche, ku ktorej dojdeme, niekoľkí otužilci sme sa rozhodli vychutnať si príjemné chladivú vodu švédskeho fjordu v plavkách za romanticky prichádzajúcej škandinávskej búrky...
Pokračovanie nabudúce :)
