Alena Gessert

Alena Gessert

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý sa na svet pozerá otvorenými očami a vníma ho všetkými zmyslami. Zoznam autorových rubrík:  Ako to vidím jaMoje vnímanie sveta

Zoznam článkov blogera

Ako chutí južná Čína

Alena Gessert

Ako chutí južná Čína

Jedlo má v čínskej kultúre vysoké postavenie. Nejde iba o samotnú výživu organizmu, je to akási dômyselná hra. Stretáva sa pri ňom celá rodina, má silný sociálny aspekt, a pri jedle sa dohaduje aj obchod.

  • 18. dec 2016
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 982x
  • 1
4700 km autom krížom-krážom Thajskom

Alena Gessert

4700 km autom krížom-krážom Thajskom

Počas uplynulého decembra a januára sme sa rozhodli pre mesačnú dovolenku v Thajsku. Sme polobatôžkári, t.j. batoh naložíme do požičaného auta a poďho za krásami a zážitkami po vopred nevytýčenej ceste.

  • 1. feb 2016
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 375x
  • 10
Ako sme sa do Belize zatúlali – pokus o vstup do Guatemaly a sklamanie

Alena Gessert

Ako sme sa do Belize zatúlali – pokus o vstup do Guatemaly a sklamanie

Naše prvé kroky či kilometre v Belize som popísala v predchádzajúcom blogu. No tie najkrajšie, ale aj najstresujúcejšie zážitky nás ešte len čakali.

  • 24. okt 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 092x
  • 0
Ako sme sa do Belize zatúlali – od mesta Corozal po Belize city

Alena Gessert

Ako sme sa do Belize zatúlali – od mesta Corozal po Belize city

Po niekoľkých dňoch strávených v podzemí mexického Yucatánu vo februári – marci 2012 sme sa rozhodli si užiť trošku slnka v neďaleko ležiacom Belize.

  • 23. okt 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 909x
  • 0
La Gomera – medzi savanou a pralesom

Alena Gessert

La Gomera – medzi savanou a pralesom

La Gomera je jeden z Kanárskych ostrovov, ktorý je o čosi menej navštevovaný ako jeho väčší a známejší bratia Teneriffe či Gran Canaria.

  • 16. okt 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 584x
  • 5
Národný park Jiuzhaigou – pohladenie pre oko aj dušu

Alena Gessert

Národný park Jiuzhaigou – pohladenie pre oko aj dušu

Zimné obdobie nie je práve najideálnejším pre návštevu tejto prekrásnej oblasti Sečuánu v Číne, ale ak sa chcete vyhnúť masám turistov a nevadí Vám chlad, čas je to podľa mňa ideálny.

  • 15. okt 2015
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 853x
  • 3
"Moje" čínske kultúrne šoky

Alena Gessert

"Moje" čínske kultúrne šoky

Čína. Krajina mnohých protikladov. Nedotknutej prírody a veľkomiest ukrývajúcich sa v smogu. Bohatstva aj obrovskej chudoby. Nového aj starého. Zakázaného aj povoleného. Krajina taká obrovská. Plochou, mestami, srdcami ľudí, odvahou, láskavosťou, úctou a hrdosťou. Aby človek spoznal aspoň kúsok z nej, musí navštíviť z každého trošku. Ja som za dva mesiace spoznala iba jej časť, juhovýchodnú Čínu a jej provincie Chongqing a Guanxi. Stretla som sa s mladými ľuďmi, s úspešnými riaditeľmi, ale aj chudobnými ľuďmi na vidieku. Každý z nich mi však do ďalšieho života odovzdal. Nie vecnými darmi ale možnosťou okúsiť a skúsiť, ktorú mi dali.

  • 16. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 087x
  • 9
1000+1 pohľad na Pico de Teide (3718 m)

Alena Gessert

1000+1 pohľad na Pico de Teide (3718 m)

Pico de Teide je najvyšším vrcholom Kanárskych ostrovov a vďaka tomu je ho vidieť odvšadiaľ. Jeho domovom je ostrov Tenerife, ale pohľadom naň je možné sa pokochať z Gran Canarie, La Gomery, La Palmy, či El Hierra. Je vždy iný, ale vždy hrdý a majestátny. Sopka, ktorá nechce ostať zabudnutá a preto sa občas prihlási o slovo. Svoju aktivitu dáva vedieť horúcimi stúpajúcimi parami ale aj sírovou arómou, ktorá sa nesie okolím vrcholu. Ponúkam niekoľko pohľadov naň.

  • 3. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 230x
  • 0
Moje vyznanie krasu

Alena Gessert

Moje vyznanie krasu

K Slovenskému krasu mám silný srdcový vzťah. Aj keď odtiaľto nepochádzam, rokmi, počas ktorých tu „pracujem“, sme sa zblížili a stali sme sa najlepšími priateľmi. Považujem ho za výnimočnú krajinu, veď nie nadarmo dostal tento priliehavý názov. Môj pozitívny vzťah k tomuto kúsku zeme je čím ďalej tým viac očividnejší, preto som sa rozhodla napísať tento krátky príspevok. Aby si ľudia z môjho okolia prečítali to, čo tušili. Viem, že nás je viac, ktorí žijeme týmto krajom. Naše cesty sa skrížili a mnohí sa stretávame pravidelne, aj to ma vedie k týmto riadkom, aby vedeli, že nie sú sami...

  • 2. sep 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 677x
  • 1
Xunantunich - miesto vyrážajúce dych

Alena Gessert

Xunantunich - miesto vyrážajúce dych

Každý, koho aspoň trochu zaujíma mayská kultúra, túži navštíviť lokality v strednej Amerike. Čo sa týka počtu takýchto sprístupnených pamiatok, najznámejšie sú práve tie na území Mexika (Chichen Itza, Tulum, Coba a i.), či slávny Tikal v Guatemale. Pri prechode západnou časťou štátu Belize do Tikalu sme však narazili na miesta očarujúce, pokojné a zároveň divoké... Z nich bol práve Xunantunich oázou pokoja, v ktorej nenarážate na masy turistov, ale bosí sa môžete poprechádzať neuveriteľne zelenou trávou pomedzi stavby dýchajúce históriou, pričom väčšina z nich bola postavená medzi rokmi 200-900.

  • 26. feb 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 957x
  • 2
Bukurešť vlakom - mesto plné protikladov

Alena Gessert

Bukurešť vlakom - mesto plné protikladov

Balkánskym krajinám sa časť ľudí vyhýba mysliac si, že viac IN je letieť na Bali, do Mexika alebo aspoň do západnej Európy... Do - na prvé počutie - zvučných miest, s pekne upratanými ulicami a dobrými reštauráciami. My sme sa tentoraz rozhodli pre Bukurešť, aj keď v mojom prípade nie celkom dobrovoľne, ale pracovne. Vlak ponúka obrovské výhody, a to nielen cenu, možnosť pohodlnej cesty - aj keď trošku dlhšej (cca 20 hod aj s prestupom v Budapešti) a čo je pre mňa dôležité, možnosť vidieť krajinu, ktorou prechádzate. Pre viac ako rokom sme absolvovali vlakom Burgas, tak sme aspoň vedeli, čo očakávať a o preto bolo pre nás ľahšie sa na takúto cestu psychicky aj fyzicky pripraviť.

  • 5. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 452x
  • 12
Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (3.diel a posledný)

Alena Gessert

Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (3.diel a posledný)

Po náročnom dni , už tzv. „zapolárnom dni" nás čakala ešte náročnejšia noc. Mali sme urýchlenie odstaviť náš autobus, no žiadna možnosť nebola, a tak sme sa bleskovo a na mieste rozhodli, že sa z preplavíme ešte počas noci (čo cez polárnu noc nie je naozaj problém) na ostrovy Lofoty a Vesterály.

  • 11. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 722x
  • 0
Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (2.diel)

Alena Gessert

Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (2.diel)

Ranné vstávanie po „preoslavovanej" noci bolo pre väčšinu zúčastnených naozaj ťažké, tak sa samozrejme odchod samovoľne presúval, čím vznikol sklz niekoľko desiatok minút, no naše kroky - otáčky kolies neohrozene viedli cez Nórske hranice do hlavné mesta Osla. Vďaka vybaveniu autobusu dvoma GPS prijímačmi sme chvalabohu trafili aj do centra mesta k parkovisku, kde sme odstavili bus.

  • 26. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 416x
  • 0
Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (1.diel)

Alena Gessert

Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (1.diel)

Myslím, že zahraničná exkurzia pre našich študentov je udalosťou celého štúdia, a preto sa už niekedy v septembri stretávam od nich s otázkou, kde pôjdeme v lete. Vždy je to veľmi ťažká otázka... väčšina si to predstavuje ako dovolenku pri mori, s vyvalenými šunkami a chladivým koktailom v ruke. Avšak, načo ísť do krajiny, kde sa dostanú bežne aj sami, s rodičmi, či partiou. Nás lákajú skôr miesta, ktoré nie sú bežné, smer východ alebo sever, pričom sa snažíme túto cenu stlačiť čo najnižšie, aby si to mohol dovoliť naozaj každý... S kilometrami sa nič spraviť nedá, autobus žerie koľko žerie, ubytko je stále najvyšší výdavok a preto sme si už zvykli robiť tieto exkurzie so stanmi, či už nadivoko, alebo raz za čas aj v kempe, keď už atmosféra v autobuse nie je voňavá a dusná...

  • 19. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 834x
  • 2
„Krásy“ Nízkych Tatier alebo ako investori nevedia čo s peniazmi

Alena Gessert

„Krásy“ Nízkych Tatier alebo ako investori nevedia čo s peniazmi

Po roku som sa teraz v októbri znova z pracovných dôvodov vrátila do Nízkych Tatier, konkrétne Demänovskej doliny, a pomedzi nudné a pre mňa nezaujímavé prednášky som sa aj s niekoľkými kolegami rozhodla pre malú vychádzku smerom vyššie do lesov Demänovskej doliny. Tešila som sa na pokoj a ticho. Práve kvôli hluku z množstva turistov sa necítim dobre vo Vysokých Tatrách, niekedy má človek pocit, že je na nejakej nákupnej promenáde veľkomesta, a preto dva protismerné prúdy „masy" ľudí, kedy naozaj nemáte šancu prebehnúť z jedného prúdu do druhého, nie sú nič pre mňa. Tí, čo ma poznajú, vedia o čom hovorím.

  • 10. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 520x
  • 6
SkryťZatvoriť reklamu