Alena Gessert
Ako chutí južná Čína
Jedlo má v čínskej kultúre vysoké postavenie. Nejde iba o samotnú výživu organizmu, je to akási dômyselná hra. Stretáva sa pri ňom celá rodina, má silný sociálny aspekt, a pri jedle sa dohaduje aj obchod.
Som človek, ktorý sa na svet pozerá otvorenými očami a vníma ho všetkými zmyslami. Zoznam autorových rubrík: Ako to vidím ja, Moje vnímanie sveta
Zoznam článkov blogera
Alena Gessert
4700 km autom krížom-krážom Thajskom
Počas uplynulého decembra a januára sme sa rozhodli pre mesačnú dovolenku v Thajsku. Sme polobatôžkári, t.j. batoh naložíme do požičaného auta a poďho za krásami a zážitkami po vopred nevytýčenej ceste.
Alena Gessert
Ako sme sa do Belize zatúlali – pokus o vstup do Guatemaly a sklamanie
Naše prvé kroky či kilometre v Belize som popísala v predchádzajúcom blogu. No tie najkrajšie, ale aj najstresujúcejšie zážitky nás ešte len čakali.
Alena Gessert
Ako sme sa do Belize zatúlali – od mesta Corozal po Belize city
Po niekoľkých dňoch strávených v podzemí mexického Yucatánu vo februári – marci 2012 sme sa rozhodli si užiť trošku slnka v neďaleko ležiacom Belize.
Alena Gessert
La Gomera – medzi savanou a pralesom
La Gomera je jeden z Kanárskych ostrovov, ktorý je o čosi menej navštevovaný ako jeho väčší a známejší bratia Teneriffe či Gran Canaria.
Alena Gessert
Národný park Jiuzhaigou – pohladenie pre oko aj dušu
Zimné obdobie nie je práve najideálnejším pre návštevu tejto prekrásnej oblasti Sečuánu v Číne, ale ak sa chcete vyhnúť masám turistov a nevadí Vám chlad, čas je to podľa mňa ideálny.
Alena Gessert
"Moje" čínske kultúrne šoky
Čína. Krajina mnohých protikladov. Nedotknutej prírody a veľkomiest ukrývajúcich sa v smogu. Bohatstva aj obrovskej chudoby. Nového aj starého. Zakázaného aj povoleného. Krajina taká obrovská. Plochou, mestami, srdcami ľudí, odvahou, láskavosťou, úctou a hrdosťou. Aby človek spoznal aspoň kúsok z nej, musí navštíviť z každého trošku. Ja som za dva mesiace spoznala iba jej časť, juhovýchodnú Čínu a jej provincie Chongqing a Guanxi. Stretla som sa s mladými ľuďmi, s úspešnými riaditeľmi, ale aj chudobnými ľuďmi na vidieku. Každý z nich mi však do ďalšieho života odovzdal. Nie vecnými darmi ale možnosťou okúsiť a skúsiť, ktorú mi dali.
Alena Gessert
1000+1 pohľad na Pico de Teide (3718 m)
Pico de Teide je najvyšším vrcholom Kanárskych ostrovov a vďaka tomu je ho vidieť odvšadiaľ. Jeho domovom je ostrov Tenerife, ale pohľadom naň je možné sa pokochať z Gran Canarie, La Gomery, La Palmy, či El Hierra. Je vždy iný, ale vždy hrdý a majestátny. Sopka, ktorá nechce ostať zabudnutá a preto sa občas prihlási o slovo. Svoju aktivitu dáva vedieť horúcimi stúpajúcimi parami ale aj sírovou arómou, ktorá sa nesie okolím vrcholu. Ponúkam niekoľko pohľadov naň.
Alena Gessert
Moje vyznanie krasu
K Slovenskému krasu mám silný srdcový vzťah. Aj keď odtiaľto nepochádzam, rokmi, počas ktorých tu „pracujem“, sme sa zblížili a stali sme sa najlepšími priateľmi. Považujem ho za výnimočnú krajinu, veď nie nadarmo dostal tento priliehavý názov. Môj pozitívny vzťah k tomuto kúsku zeme je čím ďalej tým viac očividnejší, preto som sa rozhodla napísať tento krátky príspevok. Aby si ľudia z môjho okolia prečítali to, čo tušili. Viem, že nás je viac, ktorí žijeme týmto krajom. Naše cesty sa skrížili a mnohí sa stretávame pravidelne, aj to ma vedie k týmto riadkom, aby vedeli, že nie sú sami...
Alena Gessert
Xunantunich - miesto vyrážajúce dych
Každý, koho aspoň trochu zaujíma mayská kultúra, túži navštíviť lokality v strednej Amerike. Čo sa týka počtu takýchto sprístupnených pamiatok, najznámejšie sú práve tie na území Mexika (Chichen Itza, Tulum, Coba a i.), či slávny Tikal v Guatemale. Pri prechode západnou časťou štátu Belize do Tikalu sme však narazili na miesta očarujúce, pokojné a zároveň divoké... Z nich bol práve Xunantunich oázou pokoja, v ktorej nenarážate na masy turistov, ale bosí sa môžete poprechádzať neuveriteľne zelenou trávou pomedzi stavby dýchajúce históriou, pričom väčšina z nich bola postavená medzi rokmi 200-900.
Alena Gessert
Bukurešť vlakom - mesto plné protikladov
Balkánskym krajinám sa časť ľudí vyhýba mysliac si, že viac IN je letieť na Bali, do Mexika alebo aspoň do západnej Európy... Do - na prvé počutie - zvučných miest, s pekne upratanými ulicami a dobrými reštauráciami. My sme sa tentoraz rozhodli pre Bukurešť, aj keď v mojom prípade nie celkom dobrovoľne, ale pracovne. Vlak ponúka obrovské výhody, a to nielen cenu, možnosť pohodlnej cesty - aj keď trošku dlhšej (cca 20 hod aj s prestupom v Budapešti) a čo je pre mňa dôležité, možnosť vidieť krajinu, ktorou prechádzate. Pre viac ako rokom sme absolvovali vlakom Burgas, tak sme aspoň vedeli, čo očakávať a o preto bolo pre nás ľahšie sa na takúto cestu psychicky aj fyzicky pripraviť.
Alena Gessert
Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (3.diel a posledný)
Po náročnom dni , už tzv. „zapolárnom dni" nás čakala ešte náročnejšia noc. Mali sme urýchlenie odstaviť náš autobus, no žiadna možnosť nebola, a tak sme sa bleskovo a na mieste rozhodli, že sa z preplavíme ešte počas noci (čo cez polárnu noc nie je naozaj problém) na ostrovy Lofoty a Vesterály.
Alena Gessert
Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (2.diel)
Ranné vstávanie po „preoslavovanej" noci bolo pre väčšinu zúčastnených naozaj ťažké, tak sa samozrejme odchod samovoľne presúval, čím vznikol sklz niekoľko desiatok minút, no naše kroky - otáčky kolies neohrozene viedli cez Nórske hranice do hlavné mesta Osla. Vďaka vybaveniu autobusu dvoma GPS prijímačmi sme chvalabohu trafili aj do centra mesta k parkovisku, kde sme odstavili bus.
Alena Gessert
Cesta za polnočným slnkom Škandinávie (1.diel)
Myslím, že zahraničná exkurzia pre našich študentov je udalosťou celého štúdia, a preto sa už niekedy v septembri stretávam od nich s otázkou, kde pôjdeme v lete. Vždy je to veľmi ťažká otázka... väčšina si to predstavuje ako dovolenku pri mori, s vyvalenými šunkami a chladivým koktailom v ruke. Avšak, načo ísť do krajiny, kde sa dostanú bežne aj sami, s rodičmi, či partiou. Nás lákajú skôr miesta, ktoré nie sú bežné, smer východ alebo sever, pričom sa snažíme túto cenu stlačiť čo najnižšie, aby si to mohol dovoliť naozaj každý... S kilometrami sa nič spraviť nedá, autobus žerie koľko žerie, ubytko je stále najvyšší výdavok a preto sme si už zvykli robiť tieto exkurzie so stanmi, či už nadivoko, alebo raz za čas aj v kempe, keď už atmosféra v autobuse nie je voňavá a dusná...
Alena Gessert
„Krásy“ Nízkych Tatier alebo ako investori nevedia čo s peniazmi
Po roku som sa teraz v októbri znova z pracovných dôvodov vrátila do Nízkych Tatier, konkrétne Demänovskej doliny, a pomedzi nudné a pre mňa nezaujímavé prednášky som sa aj s niekoľkými kolegami rozhodla pre malú vychádzku smerom vyššie do lesov Demänovskej doliny. Tešila som sa na pokoj a ticho. Práve kvôli hluku z množstva turistov sa necítim dobre vo Vysokých Tatrách, niekedy má človek pocit, že je na nejakej nákupnej promenáde veľkomesta, a preto dva protismerné prúdy „masy" ľudí, kedy naozaj nemáte šancu prebehnúť z jedného prúdu do druhého, nie sú nič pre mňa. Tí, čo ma poznajú, vedia o čom hovorím.
