Jedlo – nedojedené jedlo – pomyje.

Ak beriem do úvahy, že nedojedené jedlo je hádam najprirodzenejšou druhotnou surovinou pre kŕmne účely, tak je to čudný nerozum. Na vysvetlenie dôvodu prečo takáto smernica zaznelo z úst vari najvyššej autority Slovenskej obchodnej inšpekcie, že je tak kvôli saponátom.Akosi nemôžem zostať ľahostajný k tejto správe. Z mozaiky z ktorej si skladám celok, mi to vychádza tak, že školské jedálne, podľa múdrych z Európskej únie poznajú, iba dva stavy. Jedlo a pomyje. Ja si myslím, že školské jedálne poznajú jedlo a nedojedené jedlo. A pomyje v pravom slova zmysle nezberajú, lebo tie sú výsledkom umývania nádob, či už po varení alebo po jedení. A tak, ako ja doma, ich nechávajú odtiecť do kanalizácie. Iba, že by nemali kanalizáciu a liali ich do spoločných nádob pre nedojedené jedlo a pomyje? Ak by Európska únia vychádzala z takéhoto poznatku, zákaz skrmovania takýchto pomyjí by bol namieste. Ale naozaj si u nás školské jedálne takto počínajú? Bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú kanalizáciu? Nemal by sa zákaz tykať len toho, aby sa neliali pomyje do nádob s nedojedeným jedlom? Možné je však aj to, že smernica Európskej únie pozná jedlo a nedojedené jedlo. A na rozdiel od nej, naše úpravy poznajú len stav jedlo a pomyje. Poznajú vývoz pomyjí, ale odvoz nedojedeného jedla je pre ne krajinou neznámou. Že prečo som na začiatku aj o voľbách do VÚC? Nech už je ako chce, čierny Peter je v rukách Európskej únie. Alebo inak. V konečnom dôsledku v rukách europoslancov, aj keď možno až také páky na euroúrad- níkov nemajú. No povedzte, mohol sa u mňa europoslanec uchádzať o hlas do župy? Hlava v oblakoch a stojí v kaluži.