Jedna historická skúsenosť z obdobia nástupu J.V. Stalina k moci je názorným poučením, že slobodne a podľa svojho najlepšieho vedomia sa dalo voliť aj vo verejných voľbách. Tí, čo slobodne zvolili toho nesprávneho však už nemali možnosť protestovať proti tomu, že napriek výsledku volieb sa veci majú inak. Pre diktatúru, ktorá sa chce hrať na demokraciu, sú verejné voľby predpokladom. Ale na druhej strane, verejné voľby nemusia znamenať kolísku diktatúry.
Zástancovia verejných volieb poslaneckým zborom sa opierajú o logické argumenty. Občan má právo vedieť ako hlasuje ten alebo onen poslanec. Poslanec má imunitu a preto je chránený proti zlovôli zvoleného voči poslancovi, ktorý ho nevolil. Odpusťme si polemiku o tom, či sú tieto tvrdenia oprávnené alebo nie.
Obráťme však svoju pozornosť na to, čo sa ukázalo v súčasnosti. Voľby generátora sa dostali do patu. Príčin je viac. Jednou je ignorovanie článku 30 odseku 4 ústavy republiky, ktorý znie: „Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu“. Ak článok hovorí o odluke politických strán od štátu, tak ho súčasná politická prax ignoruje. O našej ústave sa pri jej prijatí hovorilo, že ide o modernú ústavu. Ak je to pravda, tak je ním, podľa mňa, predovšetkým spomínaný článok. Ak by koaličné a či opozičné strany museli ľudovo povedané iba „držať hubu a krok“ už by sme asi vedeli meno zvoleného generálneho prokurátora. Spoločnosť je však na takej úrovni, že držať krok musí niekto iný. Pri hľadaní východiska zo súčasného patu treba hru na koalíciu a opozíciu akceptovať. Východiskom je preto siahnuť na ďalšiu príčinu a to na volebný zákon, v tomto prípade na zákon o rokovacom poriadku parlamentu. Nevidím nič zlého na fakte, že v tomto prípade, teda v prípade patu, sa idú meniť pravidlá hry cez polčas. Považujem to dokonca za správne, ak sa to má riešiť systémovo. Je to lepšie, ak by predsa v dôsledku švihnutia čarovným prútikom bol generálny prokurátor zvolený a podobné problémy by sa objavili pri ďalšej voľbe.
Podľa mňa by mal byť kandidát zvolený, ak by bol potrebným podielom platných hlasov z celkového počtu platných hlasov. Pod platným hlasom myslím taký hlas, kde sa poslanec nezdrží hlasovania. Aby nebolo hlasovanie nespravodlivé voči tým, ktorí sa ho nemôžu z objektívnych dôvodov zúčastniť, celkový počet platných hlasov by sa o ich počet mohol zvýšiť. Voľby by mali byť v zásade tajné. Tým, že by v podstate bola znížená možnosť obštrukcie, by tajné voľby mali byť úspešné. K verejným voľbám by sa malo pristúpiť iba vtedy, ak by ani po druhej voľbe nebol kandidát zvolený. Možno len vtedy, ak by bola na to všeobecná vôľa parlamentu alebo možno vôľa vyjadrená petíciou.
