Na stredajšiu provokáciu a potýčku Igora Matoviča s Róbertom Kaliňákom reagovali už desiatky ľudí. Tvorivosť Slovákov nepozná medze a tak k oficiálnemu videozáznamu vznikli aj „akože“ smieškové. S oficiálne natočenou verziou na mobile prišla za mnou v práci kolegyňa a povedala: “zasmeješ sa až sa budeš chytať za brucho”. Pozná ma a verila, že tomu tak bude. Nebolo. Pre mňa to bolo tak neuveriteľne groteskné, až to bolo smutné. Zvykli sme si, že kampaň hrubne. Ale až takto? Veru takto.
K uvedenému už bolo povedané asi všetko, zvolávali sa tlačovky na ktorých sa vyjadrovali šéfovia strán, novinári, blogeri… . Ja chcem tiež o tom istom, ale z iného pohľadu.
Pohľad prvý. Róbert Fico sa vo volebnej kampani masívne zameriava na migrantov. Zdôrazňuje nutnosť policajného ochraňovania štátnej hranice, jej nepriepustné uzavretie, zvoláva k tomu mimoriadne schôdze Národnej rady, obviňuje prezidentku Čaputovú, premiéra Ódora, šéfa Policajného zboru Hamrana a neustále upriamuje pozornosť svojich voličov a celej verejnosti na tento problém. Zdá sa mi to neuveriteľne dokonalé, priam organizované....myslím tým najmä bezproblémový presun veľkých skupín migrantov naprieč celým Maďarskom. Je možné, že ich - migrantov maďarské policajné zložky neregistrujú, nevidia? Alebo skôr nechcú vidieť? Môžete povedať, že konšpirujem alebo to môže byť dokonalá náhoda. Neviem, len hľadám (možno prehnane?) súvislosti. Stará mama (opäť) zvykla hovoriť: “vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá”. Mám za to, že Fico a Orbán sú si rovní, mentálne aj povahovo. A čo keď sa našli ešte aj v tejto veci? Veď predtým Orbán staval na hraniciach plot, vyháňal migrantov zo staníc, vracal ich do Srbska, bol proti kvótam, atď. A teraz mu zrazu nevadí, že migranti v tisíckach voľne kráčajú Maďarskom a smerujú (čuduj sa svete) ku krajine zvanej Slovensko, kde za pár dní budú voľby, pričom Slováci sa boja utečencov ako čert kríža? Obidvaja sú demagógovia par excellence, svojím spôsobom diktátori, vyjadrujúci si vzájomný obdiv, alfa samci túžiaci po moci, ktorí chcú byť na čele svorky. Na takúto súčinnosť medzi nimi by možno stačil jeden telefonát. Spomeňme si za pomoci akého strašenia Maďarov vyhral Orbán voľby. No a či je tomu skutočne tak, by mohli napomôcť zistiť spravodajské zložky štátu a zobrať vietor z plachiet Ficovi (možno), a najmä zbaviť Slovákov strachu.
Pohľad druhý a otázka. Chcem ním poukázať na charakterové vlastnosti Igora Matoviča a „túžbu“ resp. ponuku iných politikov ísť s ním do koalície. Informácií sú dennodenne mraky, valia sa na nás, je ich proste veľa a nechcem prilievať olej do ohňa. Vzhliadol som štvrť okom na internete sekvenciu rozhovoru pána Jaroslava Naďa s moderátorom, keď na jeho otázku o zostavení vlády odpovedá, že do partie by mohlo s Demokratmi ísť aj OĽANO. Vážne? Tak toto som nepochopil. Boli spolu vo vláde, potom si nevedeli prísť na meno, rozkmotrili sa a každý si šiel svojou vlastnou cestou. V kampani sa vzájomne proti sebe vyhraňujú a obviňujú kto viac a kto za čo môže. No a po najnovšom intermezze Igora Matoviča si to už vôbec neviem predstaviť. Preto sa pán Naď pýtam, či Vaša predstava o fungovaní koalície s Matovičom stále trvá? Predpokladám, že si spomínate aj na to, keď pri kšefte ohľadne reklamy a propagácie kandidatúry Radoslava Procházku v prezidentskej kampani, si ho Matovič tajne nahrával, aby ho v tejto veci neskôr mohol vydierať a nahrávku alebo jej časť skutočne aj zverejnil. S takýmto človekom by som si nesadol za stôl ani k hre Človeče nehnevaj sa, nieto k rokovaciemu stolu za účelom zostavenia funkčnej vlády. Igor Matovič je z môjho pohľadu deštrukčná povaha a každú koalíciu ak bude chcieť, rozleptá ako lúčavka kráľovská, hoci kráľom nie je!
