Slovenčina má svoje gramatické zákony, ktoré sa dajú veľmi ľahko porušiť, lebo nie sú vôbec opodstatnené a väčšinou sú aj nelogické. tento problém však vieme odstrániť, ak povieme: Píš ako počuješ. Odhliadnuc od spodobovania a ostatných nepodstatných vecí ktorým nemám chuť sa venovať, je toto pravidlo vcelku prijateľné. Akurát tu vzniká problém písania tvrdého a mäkkého Y/I . a to je to k čomu som sa chcel prostredníctvom mojej štúdie dopracovať.
Ani ja nemám hudobný sluch, ale rozlíšiť y od i predsa dokážem. skúste si povedať slovo antylopa a vzápätí jeho nesprávny ekvivalent antilopa. Veď mi ušné bubienky praskajú keď to počujem. alebo ypsilon a ipsilon. veď to druhé znie ako nejaká močka. Je treba si uvedomiť, čo sa má ako hovoriť a ako počúvať.
Dlho ešte potrvá, kým sa dopracujeme k správnej výslovnosti slov a kým dostane Y náležitú úctu ktorú si zaslúži, ale keď sa to stane, keď ten deň s veľkým Y nadíde, tak ja tam budem, tomu verte.
zatyaľ sa majte s ypsylonom sa hrajte
