Bude realita zodpovedať predstave, ktorú o Kube mám? Budú sa všade ozývať rytmy kubánskej hudby? Budú bary začmudené dymom z kubánskych cigár? Bude sa všade popíjať kubánsky rum?
Na Kubu sa treba pripraviť. Je to krajina s uzavretou ekonomikou, na ktorú Američania v roku 1960 uvalili obchodné embargo. Ak si pozriete nejaké videá na YouTube, v každom sa odporúča zbaliť si so sebou všetko, čo by ste mohli počas vašej dovolenky potrebovať. Ak si niečo zabudnete, môže sa stať, že náhradný tovar na Kube nezoženiete.
Po administratívnej stránke si na cestu na Kubu treba vybaviť turistickú kartu. Lepšie povedané kúpiť. Stojí 50 CHF a dá sa zakúpiť priamo pri gate na letisku. Je to čistá formalita. I keď na webstránke kubánskeho veľvyslanectva píšu, že k jej obdržaniu treba predložiť doklad o zdravotnom poistení v zahraničí, nikto od nás nič nepýtal. Jednoducho sme zaplatili 50 frankov a bolo.
Letisko v Havane je značne zastaralé. Presun z lietadla do príletovej haly prebehne veľmi prosto, pešibusom. V Európe sa bez reflexnej vesty nepohnem od lietadla ani na krok, a to som letuška. A v Havane si celé lietadlo pasažierov freestylovo premaršíruje po otvorenej letiskovej ploche k vchodovým dverám príletového terminálu. Nevídané!
Bezpečnosť na letisku poväčšine strážia ženy. V kaki uniformách, extrémne priliehavých blúzkach, minisukňách, ktoré skôr pripomínajú širší opasok než sukňu, s dierkovanými čiernymi pančuškami a obuškami za pásom, sa mi asociujú skôr s erotickými než bezpečnostnými zamestnankyňami.
Môj prvý dojem z Havany bol tyrkysovo modrý. Bola tma, no cez otvorené okno taxíka, ktorý nás viezol z letiska do hotela, som túto špeciálnu šťavnatú farbu, niekedy viac modrú než zelenú, inokedy zase viac zelenú než modrú, zachytila ako prvú charakteristiku tohto ešte neznámeho mesta.
V hoteli sme spali iba raz. Zvyšok dovolenky sme bývali v ‘casa particulares’, príbytkoch miestnych ľudí, ktorí cudzincom prenajímajú komplet vybavenú izbu s klimatizáciou a vlastnou kúpeľňou. Cena bola skoro všade rovnaká - 25 CUC (kubánske konvertibilné peso), čo je zhruba asi 25 Eur. Za príplatok 3 CUC sme si vždy dohodli raňajky v dome, ktoré nás nikdy nesklamali svojou kvalitou. Domácky pripravené džemy, džúsy, sladký ananás, mango, guajáva, či banán a volské oká s roztekajúcimi sa žĺtkami. A to všetko pripravené domácou pani špeciálne pre nás. Vynikajúce!
Spoznávanie Havany je na niekoľko dní. Múzeá, pamätníky, nespočetné uličky, promenáda alebo tzv. malecon, pláž. Hlavné mesto rozhodne má čo ponúknuť.
Naša prvá návšteva bola nasmerovaná do Múzea revolúcie. Bývalý prezidentský palác diktátora Fulgencia Batistu, kde sa v roku 1957 skupina študentov pokúsila o štátny prevrat, dnes slúži ako výstavisko historických artefaktov kubánskeho národa. Za múzeom v sklenenej vitríne je vystavená loď ‘Granma’, na ktorej sa 82 bojovníkov Kubánskej revolúcie dopravilo v novembri 1956 z Mexika na Kubu, za účelom zvrhnutia Batistovho režimu. Priestranné miestnosti paláca s bielymi záclonami vejúcimi v pootváraných okeniciach pôsobia povznesujúco a navodzujú úplne inú atmosféru než vojenské autá vystavené spolu s 'Grandma’ v záhrade za múzeom. Pri každom vozidle stojí na hliadke ozbrojený vojak.
Najlepší spôsob spoznávania miest je podľa mňa na bicykli. Hodiny a hodiny chôdze si jazdou na bicykli skrátite na minúty. Z Múzea revolúcie sme sa na dvoch kolesách pozdĺž maleconu (známej prímorskej promenády Havany) vydali na Námestie revolúcie. Námestie revolúcie je veľké parkovisko, ktorému dominuje Pamätník José Martího. José Martí bol v 19. storočí jednou z hlavných postáv boja za kubánsku nezávislosť spod španielskej nadvlády. Námestie je obkolesené budovami ministerstiev vlády a Národnou knižnicou. Na Ministerstve vnútra je zobrazená legendárna podobizeň Che Guevaru a na Ministerstve komunikácie je zobrazená podobizeň ďalšieho člena expedície ‘Granma’ Camila Cienfuegos.
Schovaný očiam návštevníkov je Palác revolúcie, ktorý je sídlom komunistickej strany a nachádza sa za Pamätníkom Josého Martího. Ako sa približujeme k Námestiu zastaví nás miestny okoloidúci, ktorý sa predstaví ako univerzitný profesor, a upozorní nás, že na Námestie revolúcie nesmieme vstúpiť na bicykloch. Jazda na bicykli je po Námestí zakázaná. Chvíľku nás ešte sprevádza cestou k Námestiu, až nás požiada o malý finančný príspevok na lieky. Jeho syn má vraj astmu. Kubánsky profesor nebol prvý, ani posledný, ktorý si od nás pýtal peniaze. V potravinách nás zakaždým niekto oslovil, najprv s úmyslom poradiť nám, ktorý ročník rumu si máme kúpiť, aby vzápätí poprosil o peniaze. Alebo o naturálie.
Chceli, aby sme im kúpili mlieko. Jediné mlieko, ktoré sa na Kube predáva, je práškové mlieko. Jeden sáčok stál vyše 3 Eur. Sortiment v obchodoch je veľmi obmedzený. Nájdete v nich len jednu značku produktu, ktorého je plný celý regál. Väčšina produktov je však nedostatková. Mnohé regály zívajú prázdnotou a keď sa predavačky spýtate, či dostanú džús z guajávy, ktorý ste si u nich kúpili deň predtým, odpoveď znie všade unisono: "No se." ("Neviem."). Keď príde tovar, čaká sa naň v šórach. Tovar je na prídel. Mesačne máte napríklad nárok na 5 vajec. Váš plat je v prepočte 20 USD na mesiac.
Lekár sa môže vyšplhať až na 60 USD. Ich výplaty stačia na niektoré domáce výrobky, ktoré sa predávajú v ich lokálnej mene CUP (kubánske peso). Pomer cien medzi CUC a CUP je 25:1. To v praxi znamená, že Kubánec, ktorý má prístup k CUP, si vie kúpiť produkt 25x lacnejšie než cudzinec, ktorý si môže zameniť iba CUC. Problém je v tom, že tovar z dovozu alebo inak vzácny tovar sa v lokálnej mene vôbec nepredáva. Čiže Kubánci sú od niektorých výrobkov prakticky odrezaní. Jediný spôsob, ako si môžu kúpiť v potravinách práškové mlieko za 3 CUC, je, že si privyrobia a tak získajú nejaké tie CUC. Práve preto tak veľa domácností ponúka ‘casa particulares’, za ktoré od turistov inkasujú drahocenné CUC.
Ďalší spôsob prilepšenia si je pojazdné auto. Akokoľvek zlepené, hlavne aby bolo pojazdné. Turisti sa radi nechajú odviezť, a to aj na dlhšie vzdialenosti, keďže autobusová doprava síce existuje, ale je značne komplikované kúpiť si lístok. Lístky na autobus sú niekoľko dní dopredu vypredané, treba prísť 2 hodiny pred odjazdom autobusu a čakať v šóre s ďalšími 20 potenciálnymi cestujúcimi, či sa uvoľní nejaké sedadlo. Keď v tejto situácii príde ponuka od súkromného taxikára, že vás vezme, radi zaplatíte aj dvojnásobok sumy, uvedomujúc si, koľko času ušetríte na čakaní a v neposlednej rade aj na samotnej jazde.
Medzimestské autobusy väčšinou zastavujú v každej dedine a tak sa inak 3-hodinová jazda môže roztiahnuť aj na 7 hodín! Riziko poruchy je rovnako vysoké pri autobusoch, ako pri osobných autách. Kubánci sú však pravdepodobne najlepší oprávari áut na svete. Keď nám raz cestou na diaľnici vytiekol všetok olej, Kubánec-šofér vytiahol z kufra bandasku, išiel do najbližšej dediny zohnať náhradný olej a keď sa vrátil, mačetou vysekal z konárika najbližšieho stromu provizórny štupeľ, ktorým dieru v nádrži svojpomocne zatesnal. Následne dolial motorový olej (teda aspoň sa to tvárilo ako motorový, a nie palmový olej), skontroloval, či nič nevyteká, nasadli sme a šťastlivo sme dorazili až do cieľa.
Havana je plná reštaurácií a barov. Výber jedál je značne obmedzený - grilovaný kurací rezeň, grilovaná ryba, grilovaný bravčový rezeň (ale ten neodporúčam, bol riadne šľachovitý) a ropa vieja (hovädzie udusené mäso na cibuli servírované na vlákna ‘potrhané’). K mäsu dostanete kubánsky šalát, čo sú zvädnuté listy hlávkového šalátu a dva krúžky uhorky. Viac zeleninových variácií tu nenájdete. Šaláty sa podávajú bez dressingu, chýba olivový olej aj balzamiko. Jediné, čo tu má výbornú kvalitu, je kubánsky rum: Havana Club. Obľúbené drinky sú mojito a daiquirí. Neodolal im ani svetoznámy spisovateľ Ernest Hemingway, ktorý na Kube prežil 20 rokov. Turisticky najvyhľadávanejšie bary su Bodeguita del Medio a Floridita, v ktorých sa v minulosti Hemingway často zdržiaval, aby si dal svoje obľúbené mojito alebo daiquirí.
V mnohých podnikoch sú živé kapely, ktoré hrajú nespútané rytmy tanečnej salsy. Spôsob, ktorým Kubánci cítia hudbu, je nedefinovateľný a nenapodobiteľný. Doby rátajú akoby medzi taktami, v hudbe počuť viacero rytmov naraz, ktoré sa tak nejak živelne zlievajú do jedného hlavného rytmu. Hudobníci vás vyzvú na parket a pozvŕtajú vás, i keď salsové kroky neovládate. Kúzlo večera je tak podmanivé, že napriek tomu, že ste v reštaurácii a po stene vidíte liezť švába, akosi ste to v tej vlne dobrej nálady ochotní prehliadnuť.
Havana je schátraná. Majestátne budovy, ktoré kedysi boli skvostami architektúry, sú dnes ich o 70 rokov staršími, nerenovovanými, nereštaurovanými pozostatkami. Je nepopierateľné, že toto pravé, nefalšované retro, dáva Havane jej špecifické čaro. Jedna vec je však túto divočinu zažiť ako 2-týždňové dobrodružstvo, ktoré je spestrením našich inak usporiadaných životov. Druhá vec je túto divočinu žiť. Polorozpadnuté budovy, ktoré sa môžu kedykoľvek zrútiť, všade prítomné otvorené skládky odpadu, v ktorých sa množia potkany, ulicami šíriaci sa zápach hniloby, romantické autá z 50-tych rokov, ktoré vyzerajú ružovo na pohľadnici, ktoré ale inak svojími výfukmi tak znečisťujú ovzdušie, že vás po pár dňoch v Havane začne pobolievať hlava. To je tá skutočná kubánska realita.
Kuba sa nachádza v Karibiku. A Karibik znamená rajské pláže. Každý chce ísť do Varadera s očakávaním krištáľovo modrých lagún s jemnučkým bielym pieskom. Varadero vaše predstavy nesklame. Pláže vo Varadere sú snom. Stojíte po kolená v priezračnej vode, chodidlá sa vám zabárajú do mäkkého piesku a slnko vás šteklí svojími lúčmi. Chcete tu ostať navždy. Pláž vo Varadere je jednoznačne neporaziteľná, i keď blízko Havany sú tiež pláže (napr. Santa María del Mar), ktoré priveľmi svojou krásou za Varaderom nezaostávajú. Problém Varadera je, že pláž je jediné, čo vie ponúknuť. Celé mesto je plné hotelových komplexov, ktoré sú samostatnými jednotkami. Ubytujete sa v nich a máte ‘vystarané’. Hotely majú v ponuke všetko, nocľah, stravu, kúpanie, animácie najrôznejšieho charakteru, diskotéku, bar, dokonca aj nákupné stredisko. Záleží, čo hľadáte. Ak chcete pasívny dovolenkový oddych, Varadero vám bude vyhovovať. Ak chcete spoznať novú krajinu, Varadero vám príde nudné.
My sme boli na aktívnej dovolenke, a tak nám jeden a pol dňa vo Varadere stačil. Ďalšou zastávkou na našej ceste Kubou bol Trinidad. Koloniálne mestečko, ktoré žije predovšetkým z turizmu, ma okúzlilo ihneď. Celé mesto je vydláždené mačacími hlavami, chôdza v opätkoch je absolútne nemožná. Pestrofarebné domčeky tešia oko, hlavné námestie Plaza Mayor pripomína svojími schodami Španielske schody v Ríme.
Na každom kroku je otvorená reštaurácia. Nejedna z nich vyniká svojou originalitou, no obzvlášť špeciálna je reštaurácia ‘Colonial’. To, čo ľudia mávajú poväčšine vystavené doma vo výstavných skrinkách, čajové sety, strieborné príbory či krištáľové karafy na víno, to sa tu na ostro používa. Živý antikvariát. Nábytok, príbory, dekorácie, všetko je dobové, celkom konkrétne koloniálny štýl. Mám chuť obliecť si dlhé romantické šaty, zasunúť štrasovú sponu do vlasov a ako ‘lady’ z 19. storočia v sprievode galantného gentlemana vychutnať si delikátnu večeru v plnej elegancii.
Za zmienku isto stojí miestna diskotéka pre turistov, ‘Disco Ayala’, ktorá sa nachádza v prírodnom útvare, naozajstnej jaskyni. Asi najveľkolepejšie miesto na celom svete, kde som kedy tancovala, a to porovnávam s roof-top barmi v Singapure, New Yorku, či katarskej Dohe. Klimatizácia v ‘Disco Ayala’ nie je potrebná, chladný jaskynný vzduch sa o všetko postará. Výborná akustika je takisto zaručená. Jediná pochybnosť, ktorá sa vynára, je, že čo tak na to hovoria ochranári životného prostredia?
Mestom prechádza horský masív Guamuhaya. Je možné spraviť si výlet na koňoch a ísť na pozrieť aj do kubánskej prírody. Realita kubánskeho vidieka nie je však veľmi lichotivá. Dobytok, kone aj hydina sú značne podvýživené. Kôň, ktorého som dostala na náš výlet, vyzeral ako zdochlina.
Zvesené uši, vytŕčajúce kosti, podlamujúce sa nohy. Celý čas som sa bála, aby môj koň niekde cestou nezdochol. No vydržal to chalan. A nakoniec bol aj jeden z najrýchlejších v cvale v kolóne. Na kone si ale treba dať pozor aj z iného dôvodu. Môžete od nich chytiť kliešťa. Nemyslela som si, že kliešte žijú aj v tropickej klíme. Ale keď mi frajer ukázal podozrivú čiernu bodku na stehne, hneď som zaostrila tie miniatúrne vytŕčajúce nôžky a zatiaľ ešte nenacucané bruško. Pán domu ho skúseným grifom vytiahol pinzetou.
Sladký Trinidad, akoby spiaci pod pálivými lúčmi karibského slnka, je malebný, zastavený v čase, ako stvorený na snívanie vášho kubánskeho sna.
Celá Kuba je zastavená v čase. Politické dianie vo svete sem takmer vôbec nepreniká. Internet funguje len na verejných námestiach, treba si kúpiť SIM kartu, ktorá vydrží jednu hodinu. Pamätám si, ako som pri prechádzkach Havanou natrafila na stánok s novinami. Bola som presvedčená, že ide o historické čísla novín. Všetky písali o revolúcii spred 60 rokov. Na jednych fotografia Fidela Castra ako sa vľúdne prihovára malému dievčatku, na ďalších obrázok Che Guevaru čítajúceho Karla Marxa. Po lepšom zaostrení však vidím aktuálny dátum vtedajšieho dňa. Nechcem uveriť vlastným očiam. Žiadne historické výtlačky, aktuálne noviny! Televízne stanice sú na Kube len dve. Obe rozoberajú odvahu a statočnosť vodcov kubánskej revolúcie. Na čierno sa dajú chytiť aj kanále z Floridy, napríklad program ako ‘Cvičme v rytme’. Akonáhle však zazvoní sused, domáci bleskurýchle prepínajú na kubánske stanice, zo strachu, aby ich niekto neudal.
Našou poslednou zastávkou bola dedinka Viňales. Nachádzajúca sa uprostred tzv. mogotov. Mogoty sú vápencové pahorky, ktoré na pohľad vyzerajú ako také ťavie hrby. Ťavie hrby, ktoré však majú namiesto hnedej, zelenú srsť, tak husto sú porastené trávou. Viňales je miestom tabakových plantáží. Tabakové listy sa tu sušia v stodolách a potom pôvodnými spôsobmi šúľajú do prvotriednych cigár. Môžte navštíviť rôzne skryté jaskyne, ktoré sú sprístupnené viac menej ‘freestylovo’ a ktoré zároveň ponúkajú nevyhnutné schladenie v takmer 40 stupňových horúčavách. Možnosť okúpania sa v jaskynnom jazierku ma zachránila pred hroziacim prehriatím organizmu.
Kuba je bezprostredná a preto je tak obľúbená a vyhľadávaná. Kuba má taký zvláštny smutno-pyšný šarm. Padlá Kuba, ktorá prežíva zmetaním posledných smietok z paluby, je svojím zdorom naivne-príťažlivá.
