Našla som dve textové ukážky, jedna sa týkala čaju KARAVI a druhá kávy arabica a robusta.
K obidvom textovým ukážkam sa viaže súbor otázok. K čaju napr. otázka č.3, znie: " imunitný systém organizmu zabezpečuje okrem iného aj odolnosť voči chorobám:
a) bežným
b) dedičným
c) civilizačným
d) duševným"
Tak neviem - je toto otázka z biológie alebo zo slovenčiny? K ukážke totiž nemá žiadnu väzbu, niekoľkokrát som sa k nej vracala a pokúšala hľadať v nej skrytú odpoveď. A to sedím v pohode pri svojom počítači a netlačí ma čas na rozdiel od vystresovaných maturantov. A napriek tomu som si vôbec nie istá, či sa odpoveď a) dá považovať za výlučne správnu.
K textovej ukážke o káve môj kamarát, veľmi múdry pán, starší o pár rokov odo mňa, vtipne poznamenal, že už chýba len otázka, ako sa správne varí káva melange, piccolo,arabská, viedenská...... A veľmi sa divil, ako dnes vyzerá maturitná otázka zo slovenčiny.
Možno chápem zámer tvorcov preveriť takýmito testami čítanie s porozumením. Tiež som niekde postrehla štatistiku, že v čítaní s porozumením sa slovenskí žiaci umiestnili na veľmi nelichotivom mieste v rámci EÚ. Ale čo sa divíte, vážení ! Ak nejaký teoretický chytrák nadiktuje do povinného čítania pre druhý stupeň základných škôl Starec a more od Hemingwaya, nemôže sa diviť, že decká v živote po Hemingwayovi nesiahnu. Ba čo viac, vôbec čítať nebudú. Nič. Budú dokonale odstrašené. Ja som z generácie odchovanej socíkom, mnohé z informácií, ktoré majú dnešní mladí, sme nemali. Ale určite viem, že na povinné čítanie sme mali Hemingwaya v druhom ročníku strednej školy. A viem, že mne učaroval a vďaka povinnému som prečítala od Hemingwaya všetko. Vtedy mali v pedagogických ústavoch viac rozumu, či...? Lebo zdá sa, že naša generácia vedela nielen čítať, ale predstavte si, dokonca aj čítať s porozumením.! Ak to tak dnes nie je, potom treba hľadať cestu, ako to napraviť. Ak to v tých výskumných ústavoch nevedia, nech si nájdu metodické návody v socialistickej minulosti. Vtedy to vedeli naozaj dobre.
Nemôžem sa zbaviť dojmu, že takto postavené testy, ako som mala možnosť vidieť minulý rok a tento rok - hoci v tomto roku len dve malé ukážky, majú skôr maturantov nachytať a dokázať, že nevedia. To sa mi zdá dosť veľká zvrátenosť. Po všetkých tých dvadsať rokov trvajúcich reformách v školstve sa dostávame do štádia, že ideme deckám dokazovať, že nevedia čítať. A ani nebudú vedieť, ak budú o spisovateľoch memorovať dátumy ich narodenia, dátumy úmrtia, pôsobenia, sťahovania, výpočet literárnych diel, obsahy kníh, ktoré nikdy nečítali.... My sme to síce museli tiež, ale nemali sme toho ani zďaleka toľko, koľko dnešní mladí. Kedysi pradávno, keď bol ministrom školstva Milan Ftáčnik, zaznelo z jeho úst, ako sa bude redukovať rozsah učiva, lebo priveľký rozsah učiva nevedie ku kreativite, ale len k memorovaniu. Po tých rokoch, myslím, došlo k pravému opaku. A tak deti nielenže nečítajú, ale pomaly to ani poriadne nevedia. A potom nastúpia chytráci a idú im to na maturitných testoch dobre natrieť. Super. Škody, ktoré na nich napáchali vlastnou reformovanou hlúposťou, idú spočítavať obetiam.
Obludné, ale tak sa to v tomto štáte robí.
