Neurologické vyšetrenie po dvoch mesiacoch čakania na termín MRI preukázalo problém chrbtice v krížovej oblasti. Teta sa ale sťažuje, že aj brucho má ako v pancieri. Dostala preto tabletky proti nafukovaniu a odporúčanie na operáciu chrbtice, ak chce ešte chodiť.
Ďalšia nemocnica, kam dostali odporučenie na konzultáciu, vyjadrila počudovanie nad operáciou, lebo viete, v tomto veku, my sa prikláňame ku konzervatívnej liečbe a ak by to nepomohlo, neskôr môžeme zvažovať operáciu. Tretia nemocnica sa jednoznačne postavila za operáciu, no a čo, vek nehrá rolu, kvalita života sa zlepší. A presne o to išlo, aby babka opäť mohla plnohodnotne, bez pomoci žiť. Padlo rozhodnutie - pôjde sa teda na operáciu.
Predoperačné vyšetrenie - a precitnutie. Ukázal sa nádor na prsníku. Gynekologička potešila starkú predpokladom, že to už môže byť metastáza z chrbtice. S kamarátkou sme vymýšľali novotvary neslušných slov - nadáviek. Adresu si domyslite.
Záver: nebola to metastáza, ani žiaden život ohrozujúci nádor.
Pokračovala ďalšia fáza predoperačného vyšetrenia, kto ste tým prešli, viete, čo všetko v tom je. A teta stále opakovala, že brucho má ako pancier. Napokon sa neurologička zľutovala a poslala ju do nemocnice, však to aj odporúčal jeden z konzultujúcich lekárov. Konečne v nemocnici uverili jej bruchu a dali spraviť MRI vyšetrenie hrudnej časti chrbtice. A bylo světlo - ukázal sa nádor okolo miechy. A už je jasné, kde je pôvod všetkých problémov. Nielen nôh, ale aj brucha. Tak, ako ukazujú obrázky všetkých atlasov ľudského tela, cievy z hrudnej časti miechy vyživujú aj brucho. Samozrejme, vyhraté nie je nič, operácia - táto operácia - bude riziková, tentokrát bude rozhodovanie, či ju podstúpiť alebo nie, veľmi ťažké.
Kým sa však dospelo k diagnóze, kamoška pochodila s matkou pol Slovenska, hospitalizovaná bola v nemocnici v nemenovanom meste, chceli jej operovať chrbticu tam, kde by sa problém vôbec nevyriešil.... a pritom bolo treba spraviť jedno diagnostické vyšetrenie. Je asi drahé a v podvyživenom zdravotníctve sa lekári bránia predpisovať takéto vyšetrenia .... určite je dosť takých, ktorí si toto vyšetrenie zaplatia radšej samy, akoby mali čakať dva-tri mesiace v poradovníku. Lenže keď spočítame hospitalizáciu a všetky vyšetrenia dokopy, ktoré teta absolvovala, je viac ako pravdepodobné, že sumár by sa vyrovnal jednej magnetickej rezonancii.
V úvode som povedala, že nebudem vynášať žiadne súdy a závery. Ale zopár otázok mám, možno niekto vie odpoveď:
1. Máme nadbytok diagnostických zariadení (napr. mamografov), a napriek tomu čakacie listiny na vyšetrenia.
2. Máme nadbytok diagnostických zariadení, a lekári sa zdráhajú predpisovať vyšetrenia s ich použitím.
3. Máme nadbytok diagnostických zariadení, a pritom odborníci poukazujú, že nám chýbajú tie najmodernejšie, ktoré šetria peniaze aj pacienta.
4. Máme vraj nedostatok peňazí v zdravotníctve a napriek tomu nadbytok diagnostických prístrojov, ktoré morálne zastarávajú a majú preto nákladný servis .
Asi máme v zdravotníctve dosť peňazí, keď pomaly každá nemocnica vlastní nejaký drahý prístroj, ktorý je buď zastaralý, alebo ho nemocnica nemôže naplno využívať, lebo ju brzdia finančné limity od zdravotných poisťovní, a tak nečinne stojí a starne.....
Normálny človek sa v tom nutne musí stratiť. Tak koľko, dočerta, je tých peňazí? Dosť na to, aby sme kúpili prístroje a málo na to, aby sme ich používali? A kto používal rozum, keď sa toto dovolilo?
Bonusová otázka na záver:
včera mi volala sestra. Pred štyrmi rokmi jej diagnostikovali coxartrózu II. a III. stupňa. Pri včerajšom vyšetrení v inej nemocnici ju ubezpečili, že má kĺby v poriadku. Mýlili sa pred štyrmi rokmi alebo teraz? Keďže dnes ledva chodí, odpoveď je jasná.
Tak myslím, že je namieste doplniť otázku: a máme vôbec dostatok odborníkov, ktorí vedia obsluhovať zložitú diagnostickú techniku a čítať, čo zobrazuje?
