Zatočil zemeguľou
na malíčku; ako Herkules mydlovou bublinou.
Do druhej ruky
narýchlo vopchal červený uhlík
a obkresľoval bláznivú hru farieb dúhy.
Zelená ako vôňa lásky na teplej tráve.
Žltá ako srdcia poľných ľalií
a prsty z cigariet.
Červená ako list na kanadskej vlajke,
oči angorskej mačky,
či červené pery v priesvitnej čiernobielej krajke.
Fialová ako rozmazané šminky v bazéne,
ružová ako nový život
Smotanová , sako elegána
mliečny likér,
hmla jesenného londýnskeho rána.
Biela ako tvár gejše či míma,
ako papier po kopnutí antimúzy,
belostné fúzy
starca z reklamy,
biela ako umelé chrupy prestarnutých hollywoodskych hviezd.
Čierna;
hranica z oboch strán,
pre lepšie vnímanie rozpíjavosti anilinových farieb dúhy,
púhy
antioptimistický piktogram,opak oranžového rána,
symbol;
zároveň krásna hvieznatá noc pre milencov,
skrytých v tieňoch nočných papierových lámp,
čierne je ticho prázdnych kredencov.
Bublina sa o chvíľku pobrala na svoju odyseu
cestou k slnku.
Na stole ostal len narýchlo načmáraný
nedokončený obraz spletený zo šmykov uhlíka.
Sfúkol z neho červenkastý prach
a pribil si ho na stenu.
Fajn teraz sa naň môže pozerať každú noc pred spaním
až do zblnutia.
Na svoj vlastný malý svet.
