Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Diamantové zore zrnelo
na rozbitom čelnom skle
a v spätných zrkadlách
skapíňalo spoločné peklo
nedali sme mu šancu ani na odvetu
od nevidím až po nekonečno
s troma bodkami na konci
sme rozmotávali uzly z našich
rozvrátených snov
a naozaj sa ráno Slnko už neprebúdza
s drkotajúcimi zubami
a kŕčovitým pohľadom
do mojej izby
neverím tvojím krehkým očiam
tesne pred rozbitím
na ktorých som závislý
kurevsky závislý !
Sú ako zrkadlo
v ktorom vidím živoriť stroskotanca
na opustenom ostrove
ako tancuje s krikľavou dúhou
na počesť bezodnej lásky...
- Filip Glejdura
