Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Farby strácajú trvalý jas,
skúšam prejsť cez nekonečno,
môj život bez zbytočných krás,
všade krutá tma, kde je slnečno ?
Pomaly na teba zabúdam,
neverím už vlastným pocitom,
v noci stále v teba dúfam,
no so zbytočným citom...
Oblaky mi cestu ukazujú,
skúšajú moju vieru v teba,
milovať inú mi zakazujú,
hovoria, len ona je tvoja viera.
Nezastavujem, kam mierim neviem,
pokračujem, zmysel nenachádzam,
nevzdávam sa, na koniec dôjdem,
cez vlastne bludisko prechádzam.
V tom bludisku stojíš ty,
vedome ťa stále obchádzam,
no nekonečne chýbaš mi,
bez teba sám seba zrádzam.
Krvavá myšlienka mi po tvári steká,
nedokážem jej predísť, ani ju zachrániť,
bez strachu, cez vlastnú bolesť preteká,
ani smiech jej v tom nechce zabrániť.
