I keď to znie dosť hrubo a cenzúryhodné, ja si z tohonič nerobím. Veď predsa financie mi na moje konto pribúdajú, rodinu mám nadoživotie zabezpečenú v každom smere a takisto mám svojich ľudí ktorími veria, milujú ma a zhltnú každý môj sľub aj s navijákom. Čo viacmi môže chýbať?
Pýtate sa že kto to tak asi môže byť? Nebuďte smiešny! Veď predsa,je viac než logické, že môj populistický ťah, mal už na začiatku úžasnú budúcnosť!Presne som vedel ako zaujať čo najväčšiu masu ľudí a tak som začal posrsti hladkať najmä dôchodcov a mladých prvovoličov, ktorí aj tak vedia o politikeveľké prd (prepáčte za výraz) a svoju nadšenosť a možnosť po prvýkrátvoliť využijú na to, aby dali hlas človeku o ktorom sa najviac hovorí. Mne!Čo na tom že, z toho čo poviem mám v pláne splniť len malé percento?Mne to môže byť úplne jedno. Veď takých ako som ja je v parlamente plno.Prečo by som mal byť iný?
Dám si obedík zadarmo, odveziem sa na mojom autíčku, počassvojej jazdy poruším kopec dopravných predpisov, a v duchu savytešujem z toho, že mne nikto aj tak nič nemôže. Kebyže mám rád alkoholtak jazdím deň čo deň spitý ako bomba a aj tak mi vďaka mojej poslaneckejimunite môže každý obranca zákona akurát tak fúkať práškový cukor do zadku. Keďmi dojde nafta jednoducho črpnem za prachy, ktoré nie sú moje. Kašlať na spotrebnúdaň za pohonné hmoty. To bol len taký fór. Neskôr mi došlo, že schvaľovať zákonyktoré nebudú hrať do karát mne, je aj tak len škoda času. A mimochodom, ajtoho mám dosť!
S pozdravom Robko
