Blíži sa leto. Čas hudobných festivalov, exotických dovoleniek, voľna, prázdnin a spoznávania nových ľudí. Za oknom to síce vyzerá skôr na potopu sveta, ale na počasí zase až tak veľmi nezáleží, podstatná je atmosféra. Spoločné spievanie v kotli pod pódiom, potulovanie sa ruka v ruke po neznámych miestach, horúce slnko a morská voda. Exotické drinky s dáždničkom a zvláštnym menom, kolujúca fľaša vodky alebo pravej domácej, prípadne joint. Veselá nálada, veľavravné pohľady, dotyky, približujúce sa pery... A potom tma.
Nasledujúce ranné prebúdzanie sa s trikrát väčšou hlavou, vyschnutými ústami, nedefinovateľne zvláštnym pocitom a otázkami. Čo sa včera dialo? Kto je táto osoba? My sme... ?! Prípadne: A použili sme vôbec ochranu? Dokelu, čo teraz?
Leto môže priniesť človeku všeličo. Tonu fotiek, neopakovateľné zážitky, priateľstvá, na ktoré sa nezabúda, ale aj neželané tehotenstvo alebo dočasný suvenír. V tých horších prípadoch doživotný. Ako môžete vedieť, čo ten opálený plavčík skrýva pod plavkami? Viete, s kým tá sympatická kočka, s ktorou mierite pod stan, spala pred vami? A viete vôbec, či ste vy OK?
Väčšina pohlavne prenosných ochorení sa zvykne nejakým spôsobom prejaviť. Výtoky, pálenie, svrbenie, vyrážky, zvláštny zápach, bolesť pri pohlavnom styku. Niektoré sú však bezpríznakové. Ako napríklad nákaza vírom HIV. Tú totiž nevidieť, necítiť, nebolí. V niektorých prípadoch sa krátko po nakazení objavia symptómy, ktoré sa dajú ale ľahko pomýliť s chrípkou alebo mononukleózou. Častokrát sa však nestane nič. HIV pozitívny človek je na pohľad úplne zdravý, nemáte šancu zistiť, že sa s ním alebo ňou niečo deje. Vo väčšine prípadov to totiž sami nevedia. Príznaky viditeľné na pohľad totiž nastupujú až v štádiu, keď je organizmus človeka natoľko oslabený vírom HIV, že mu zlyhá imunitný systém. To je ale už AIDS, choroba, posledné štádium infekcie HIV, ku ktorému sa človek dopracuje po niekoľkých rokoch od nezistenej nákazy.
Nákaza vírom HIV ale nie je len záležitosťou opitých jednorazoviek alebo krátkych letných flirtov. Spomínam si na jeden príbeh, ktorý mi rozprávala niektorá kolegyňa alebo kolega, už si presne nepamätám. Bol o mladom dievčati, ktoré šlo po skončení školy robiť au-pair do USA, privyrobiť si a zdokonaliť sa v jazyku. Popri pobyte sa zamilovala do mladého američana, boli spolu niečo vyše roka. Samozrejme sa spolu aj milovali, brala tabletky, takže bolo všetko v poriadku. On bol jej prvý, ona jeho nie. Po návrate domov si šla dať spraviť testy, len tak, preventívne. Bola HIV pozitívna.
V našom malom Slovensku si ešte stále žijeme ako keby v izolovanej škrupinke. Pohlavne prenosné choroby sa nás netýkajú, HIV je problém západu, kde by sa u nás zobral? Prečo by sme používali kondóm, veď je to ako lízať zmrzlinu cez sklo. Prípadne ďalší z mojich obľúbených: ale ja mu verím, vyzerá tak dôveryhodne. To je práve ten problém. HIV nie je len záležitosť homosexuálov a prostitútok (na ktorých často mylne uľpieva stigma jediných nositeľov nákazy). HIV pozitívny človek nemusí byť ani promiskuitný. Stačí bývalý priateľ bývalej priateľky bývalého priateľa bývalej priateľky... Reťazová reakcia.
Pritom pred väčšinou pohlavne prenosných ochorení, vrátane nákazy HIV, sa dokážeme ochrániť sami. Zabrániť sa tomu nedá v prípade znásilnenia alebo nechránenej nevery partnera alebo partnerky. Preto jedna z vecí, ktorú sa okrem iného snažíme naučiť aj deti na školách, je, aby keď budú mať sex, poznali zdravotný stav priateľa alebo priateľky. Alebo použili kondóm. Malý, voľne predajný, cenovo dostupný kúsok latexu, ktorý, ak je správne použitý, dokáže ochrániť pred viacerými nepríjemnosťami alebo doživotným liečením sa, zvýšenou sebakontrolou a určitými limitmi vyplývajúcimi zo zistenej pozitivity, prípadne aj pred smrťou, ak sa to nezistí.
V západných krajinách a vďakabohu pomaly, pomaličky aj u nás, sa stáva bežnou praxou, že pár, predtým než spolu začne pohlavne žiť (či už používajú hormonálnu antikoncepciu, prirodzené metódy antikoncepcie alebo chcú mať bábätko) príde ruka v ruke na testy. Pretože požiadať partnera alebo partnerku, aby sa s vami šli dať otestovať, nie je hanba ani urážka. Je to znak toho, že vzťah beriete zodpovedne a že sa chcete navzájom chrániť.
Lebo sex nie je len o láske, intimite, vzrušení a zábave. Sex je aj o riziku a zodpovednosti za seba a toho druhého. Preto by mal každý sexuálne aktívny človek vedieť, ako na tom je.
Ja svoj zdravotný stav poznám. Som OK. A vy?
