Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Dni ako z cukru topia sa v tmetak silne čiernej jak ranná kávaže sa ich sladkosť strácav mliečnej hmleCítim z nej horkosťzmárnených chvíľNie, nechcem ju nechcemvyliať ani piť. Chcem iba odísťnechať ju tak. Vziať si poslednú mincu sĺnka schovať na dobu keď budúčierne aj dniNakoniec predsa lenta sladkosť dni prišlav jej lepkavom úsmevečo mi skrášlil svetaspoň na tú chvíľuaspoň na moment
