Prvou je najväčší amfiteáter v Lýcií, pričom je stále v pomerne zachovalom stave. Odhaduje sa, že sa doň zmestilo okolo 12 tisíc vtedajších návštevníkov.
Ďalšou zaujímavosťou sú hrobky (cca zo 4 storočia pred Kristom) vysekané do skál, ktoré si dali urobiť zámožní obyvatelia, pričom na priečeliach hrobiek sú znázorňované výjavy zo života zosnulých.
V okolí taktiež možno vidieť tipické sarkofágy.Poslednou zaujímavosťou je chrám sv.Mikuláša. Toho Mikuláša, ktorý má aj u nás sviatok 6.decembra.
Ten sa narodil v meste Patara a v Myre bol zvolený za biskupa. Keď zomrel Myra sa stala významným pútnickým miestom. V roku 1087 boli pozostatky sv.Mikuláša vzaté talianskymi obchodníkmi do Bari ( Taliansko), aby boli uchránené pred inváziou moslimov. V súčasnosti je časť jeho pozostatkov umiestnená aj v Antalyi.
Tento kostol bol postavený v 6 stom storočí nášho letopočtu. Kvôli útokom arabov sa musel opätovne prebudovať v 9 storočí.
Súčasnú podobu má vďaka ruskému cárovi Alexandrovi II, ktorý ho v roku 1863 kúpil a dal ho zrekonštruovať. Zaujímavé je vidieť ako moslimovia pri kostole predávajú kresťanské suveníry, no darmo biznis je biznis.
Vedľa náboženských suvenírov je možnosť si kúpiť aj malých Mikulášov v červeno-bielych farbách. (inak červeno-biele farby a oblečenie sv.Mikukáša, v zahraničí známeho ako Santa Clausa sú výsledkom marketinovej stratégie, ktorú vymyslel ilustrátor Haddon Sundblom na objednávku firmy Coca-Cola). Tu nezabudol náš sprievodca zavtipkovať na adresu známej firmy, že tie farby sú aj tak turecké. (Pozn. pre tých, čo nevedia, turecké národné farby sú tiež červeno-biele).
