Ako som zarobil moje prvé 2 eurá .

Všade prítomné odhodené odpadky aj pri významných pamiatkach, nedisciplinovaní vodiči a chodci, ktorí zriedkakedy rešpektujú signály na priechodoch pre chodcov a vrhajú sa aj medzi idúce autá, polihujúci psi, to všetko pôsobilo dosť zvláštne.

Ale ku koncu pobytu sa mi stala jedna veselá príhoda. Keď som spolu s kolegami odchádzal z hotela, kde sa konala konferencia, ešte som sa chcel vyfotiť pri tabuli s názvom hotela. Tá sa nachádzala kolmo pri dverách, kadiaľ vchádzali hostia.

Ako som sa postavil a kolega sa pripravoval na fotenie, po schodoch prichádzala skupinka anglicky hovoriacich starších turistov. Keďže práve prechádzali medzi mnou a kolegom, otvoril som im dvere, aby sa tam nemotali a nekazili záber. Turisti vošli, dvere som zavrel, kolega ma cvakol a bolo. Naraz sa dvere otvorili, vybehla staršia pani a do dlane mi vtlačila dvojeurovú mincu s poďakovaním „Thank you very much“. No kým som sa spamätal a stačil niečo povedať, zase vbehla do hotela.

Milá (asi anglická alebo americká) pani si ma s najväčšou pravdepodobnosťou pomýlila s personálom hotela, chlapíkom čo otvára dvere. A to som na sebe nemal žiadnu uniformu. No škoda, že som už musel ísť, možno by som si zarobil viac.

No darmo, proces prijatia eura na Slovensku sa nezadržateľne blíži a týmto som si aspoň v predstihu zarobil svoje prvé eurá. A keďže som sa tejto milej tete (dovolil som si ju takto familiárne nazvať) nestihol poďakovať, robím to aspoň teraz na diaľku slovami:

„Ďakujem Vám veľmi pekne“.