Pod tlakom verejnej mienky ako aj premiéra sa prijalo rozhodnutie pričom sa našli prostriedky na výkony vo verejnom záujme v osobnej železničnej doprave. Inak by bola ZSSK nútená zrušiť 200 spojov, ako aj na obmedzení niektorých ďalších spojov.
Minister dokonca vyhlásil, že v priebehu roka 2007 sa budú hľadať riešenia na optimalizáciu a efektívnosť poskytovania osobnej vlakovej dopravy. S optimalizáciou dokonca súhlasila aj ZSSK.
Čo nato povedať?
O tom, že sú to opatrenia populistické a reálne neopodstatnené sa hádam netreba ani zmieňovať. Financujú sa výkony v prímestskej autobusovej doprave ako aj v železničnej osobnej doprave a to podotýkam z našich daní. Preto by ma zaujímalo, či skúmal niekto, či náhodou nie sú vedené vlakové a autobusové spoje súbežne? Asi nie.
Druhá otázka: Zamýšľal sa niekto nad tým, prečo sú finančné nároky také vysoké?
Samotná ZSSK (osobný prepravca) ako aj Železnice Slovenskej republiky (železničná infraštruktúra) sú obrovské zamestnanecké kolosy, ktoré samozrejme potrebujú na svoj chod aj veľký objem finančných prostriedkov. Na to by neboli nič zlé, keby nešli z peňaženiek nás všetkých. Napríklad len taký výpočet nákladov na 1 vlakokilometer sa berie do úvahy napr. poplatok za dopravnú cestu, daný typ vlaku, daná kategória trate, dĺžka danej vlakovej trasy, náklady na vlak. čaty a pod.
Stačí sa pozrieť napr. na severské krajiny, kde samotné železničné spoločnosti majú menej zamestnancov ako je to u nás a fungujú hospodárne.
V Slovenskej republike chýba predpoklad na znižovanie nákladov a to napr. tým, že v železničnej osobnej doprave chýba konkurenčné prostredie. Ktohovie aké by boli nákladové nároky a cena za prepravu, keby tu pôsobili viacerí osobní prepravcovia. Prečo napríklad nevyhlásiť verejné súťaže na prevádzku vlakových spojov? Skúsenosti ukazujú, že malí súkromní železniční prepravcovia dokážu prevádzkovať prepravu na nižšej nákladovej úrovni. Skúsenosti s tým majú napr. aj v Čechách.
Prečo radšej nenahradíme kapacitne nevyužité nákladné vlakové spoje, radšej spojmi autobusovými, ktoré sú lacnejšie. Žeby preto, lebo sa bojíme, že sa prepustí niekoľko pracovníkov? Preto radšej budeme dotovať drahší a neefektívny spôsob prepravy. Nedali by sa lepšie využiť tieto prostriedky na efektívnu podporu zamestnanosti, zdravotníctva, školstva a pod?
Celú situáciu podľa mňa vystihol predseda Odborového združenia železničiarov Peter Rozložník so svojou vetou: "Je to krásny darček pre obyvateľov, aj pre železničiarov. Som rád, že sa našlo riešenie.".
Naozaj je to „krásny darček“, hlavne pre naše peňaženky.
Je to daň zato, že sa vláda chce zapáčiť obyvateľom so svojimi lacnými populistickými opatreniami, ktoré niekto zaplatí. A s najväčšou pravdepodobnosťou, my všetci.
