Keď som vyšiel von a podišiel k stojanu na bicykle, zdalo sa mi, že sa mi to len sníva. Bicykel nebol na svojom mieste. To, že bol uzamknutý asi nezohrávalo pre zlodejov nejakú úlohu. Zaujímavé, že som necítil nijaký hnev, len mi to prišlo ľúto, bol to prvý bicykel, čo som si kúpil a odjazdil som na ňom pomerne veľa kilometrov. Určite sa to nedá porovnať s tým ako keď niekomu vykradnú byt, alebo ukradnú auto. A to ešte podľa policajta, ktorému som to bol nahlásiť, bol tento rok na krádeže bicyklov "pokojný". Ale aj tak.
Záverom by som sa chcel poďakovať danému zlodejovi, že mi pomohol zase o niečo „zmúdrieť“ v rámci slovenskej mentality.