
„ Keď ja som bol malý, aspoň sme si vedeli užiť snehu. Cez prázdniny nás mama „vyhnala“ von, aby sa doma nezavadzalo, vybehli sme na dvor postaviť si bunkre zo snehu, zahrať hokej alebo sa polyžovať, to bolo niečo. Síce sme boli občas premočení, ale stálo to zato. Nepamätám si, že by sme boli bývali chorí.
Súčasné deti, preplnené antibiotikami a hýčkané rodičmi, pomaly ani nevystrčia ani nos z domu. Viem, že v niektorých mestách sa asi ani nič nedá robiť, ak nemajú ani žiaden kopec ani klzisko. Je pravda, že v tomto smere sú deti z vidieka trošku zvýhodnené. Ale pri súčasnom stave snehu by si aj mestské deti mohli stavať snehuliaka alebo bunkre.(veď snehu je dosť a niekde až príliš!)
Len aby pomaly nezabudli, načo ten sneh je!