Aj keď som si prečítal super článok od Mira Veselého, ktorý v ňom vysvetľuje stručné pravidlá o gramatike a písaní blogu, nepoučil som sa na chybách druhých a radšej som si vychutnal "sprdnutia" od čitateľov v diskusiách. Tí sa ( a to musím uznať) oprávnene rozhorčovali nad gramatikou a štylizáciou niektorých viet. Myslím, že sa pod to podpísalo aj dlhšie pôsobenie v zahraničí( čím sa samozrejme nechcem vyhovárať), keď si vety prekladám podľa logickej skladby cudzieho jazyka, čo sa následne prejaví v slovenčine ako poriadné "haluze". (vynechanie podmetu, predmetu alebo slovesa nie je nič neobvyklé)
Pre tých, čo väčšinou pracujú s počítačom a nepotrebujú k tomu čistú slovenčinu, určite nemusím vysvetlovať, aké neefektívne je písanie s diakritikou. Preto sa občas stáva, že dám napísaný príspevok na stránku a viac sa oňho nezaujímam. S nejakým tvrdým a mäkkým "i/y" si nerobím ťažkú hlavu. Srdcu bližšie je mi Bernolákov odkaz "píš ako počuješ". :-) Používaním takéhoto pravidla by určite odpadol kameň zo srdca nielen mne, ale aj ostatným, pre ktorých by bol problém s "tvrdkami" navždy vyriešený. Ale darmo, máme raz uzákonenú spisovnú slovenčinu, tak sa toho musíme držať.
Preto na záver jedna menšia rada. Vážne si radšej ešte raz prečítajte, čo píšete. (prípadne to dajte prečítať svojej mame, frajerke/ovi, tete, babke...) a vyhnete sa tým nástrahám, ktoré ponúka naša gramatika :-).
Vopred sa preto ospravedlňujem za gramatické chyby, ktoré ešte v budúcnosti určite urobím a dúfam, že ma na ne pedantní strážcovia gramatiky upozornia.
Prajem pekný deň!
