Vracal som sa podvečer z práce, keď som uvidel zaujímavú situáciu.
Na bočnej ceste hrali spolu hokej babka s vnúčikom. Vnúčik mohol mať tak 5- 6 rokov a strašne sa tešil ako babke dával góly. „Je to už 12:10", kričal. A okolo nich pobehoval vlčiak (asi rozhodca). Hlavne tá babka s hokejkou bol nezabudnuteľný zážitok. Alebo čoby neurobila pre svojho vnúčika, pravda.
Najskôr to bol pre mňa dosť komický pohľad. Ale potom som si uvedomil, aký môže byť rád, že má takú babku. Ono vôbec nezávidím v súčasnosti dnešným deťom. Je skoro rarita vidieť deti hrať na ulici hokej alebo futbal ako to bolo za našich čias. Nemajú totiž s kým. Rodičia ich radšej nechávajú napospas osudu, kúpia im Playstation, alebo celý čas vysedávajú za počítačom alebo televízorom.
Darmo, rodí sa čoraz menej detí a tak nájsť si kamaráta vo svojom veku je asi dosť problém. Možno nie v mestách, kde síce nastáva teraz taký pôrodný boom, keď sa k slovu dostávajú najsilnejšie ročníky, ale skôr na dedinách.
No dúfam, že babka nakoniec zvrátila stav a poriadne to vnúčikovi „natrela"!:-)
