Aká náhoda?
Maľovali nám bytovku. na modro. okolo nášho okna kráčali ľudia v monterkách, na hlas sa rozprávali. smiali. (zbytočný pokus o spánok)
Včera mi zrak prešiel na rozliatú farbu. periférne videnie bolo slabé.
Neviem či by som si uvedomila, všimla to, čo je predomnou stále, ticho postáva, sem-tam zašumí.
Zobúdzam sa na nepríjemný zvuk, nepýtam sa : čo sa deje? ale : prečo? . ja chcem spať!.
.až potom prichádzajú súvislosti, tupý pohľad, ticho. už nebude šum? otázka do vetra. nevial.
Pozerám s tým smerom, už pár rokov. koľko žil? ja to raz spočítam.
.moja bytovka, dve strany má. pre mňa ta zadna akoby zmizla. chýba tam "všetko" . prehnané? nie.
Rady sme tam liezli, také detstvo. taký kus. dôležitý ale.
Maličkosť, robí radosť. ani si to neuvedomíš. až kým nezmiznú.
Ja. a pár nás to vie. dúfam. Nezabudnem.
Stromy, nikdy som nevedela, že si na vás tak človek zvykne. nieje to len kyslíkom.
.je mi to ľúto. patrili sem. zavádzali? pravdepodobne.
.akoby nič neznamenali. pritom tak veľa.
.majú väčšiu hrdosť. oni nám dávajú. a my bereme.
Poloprázdny pohľad. vynorené spomienky. žiaden šum.
