Články, ktoré človeka pohladia rovnako jemne, ako keď namiesto WC papiera použije húsatko. Namiesto toho vznikali dlhé, ťažkopádne bezpointné produkty, ktoré som musel zdĺhavo vysvetľovať a obhajovať v diskusiách. Často aj pod cudzím menom:) Ako do článkov dostať tú silnú charizmu, tú naliehavosť, intelekt a dobro, ktoré každé ráno vídam v zrkadle?
/menil som nielen názory, ale aj fotky Učil som sa za pochodu. Sprvu som jeden článok písal aj tri dni, overoval si všetko na SAV a Ústave Ľ.Štúra. Uverejňoval som zvyčajne v pracovné dni doobeda, aby som nahnal čítanosť. V tomto smere pomáhali aj výkr!čníky, VEĽKÉ písmená a otázky v nadpise. Dobré sú aj žoviálne, nadbiehavé, zvedavosť spôsobujúce a empatické perexy. A keď nič iné, vždy na 100% zaberú fotky západu slnka.
Asi pre rokom som s tým sekol. Prestal som s táraninami a minule som prvýkrát použil neslušné slovo. Dokonca som si trúfol aj na erotickú narážku (ten článok som radšej stiahol). Percento pravdy postupne kleslo na historické minimum..
Karma článku . Karma nie je dôležitá. Nespraví vás krajším, nezlepší vám trávenie. Karma sa nedá vymeniť za stravné lístky, ani zavesiť na stenu. Vykašlite sa na karmu. Je mi úplne jedno, akú mám. (
)
Najviac diskusií (219) vyvolal príspevok o vojenčine . Bol to jeden z tých prípadov, keď sa navzájom atakuje skupinka diskutérov. Najpozitívnejšie reakcie píšu rodinní príslušníci, najmä tí, ktorí sú vám zaviazaní. Mám však aj dvoch stabilných reaktantov, ktorým chcem týmto odkázať, že výplatu za január som už poslal.Bol som to ja, kto stvoril fenomén Mojsejovci. Pred M.Ďurianovou a R.Ficom to tu bývavala najčítanejšia téma. Propagoval som aj reláciu SOS, ktorá to tak dotiahla až na Ota. Prestal som, keď sa Petra Polnišová vydala za toho architekta. Keď som nemal čo povedať, vymýšľal som si rozprávky so smutným koncom a občas som sa obtrel o politikov . Zistil som, že čitatelia sú nevyspytateľní. Jeden deň vás milujú, na druhý deň ste debo a chrapúň. Najväčší odľud som bol po osvetovej reportáži o rezaní capa. Po kritike som obyčajne očervenel od krivdy a upadol do agónie. Keď som sa po týždni spamätal, mstil som sa čitateľom namotávaním - že mám dcéru, že bývam v B.Bystrici, že mám rád realityshows atď. Dokonca sa mi podarilo zatajiť manželku Jarku
, ktorá pod mojim menom uverejnila pár inteligentných vecí. Blog je hra. Ku cti mi slúži, že som sa nikdy nehral na inteligenta. Aby som si napravil občas pošramotený imidž, písal som poradne /Ako dať krv, Ako podojiť kozu/. Prežívali ste so mnou aj moju haváriu . Vďaka blogu som si našiel pár nových (Ramada
) aj starých známych (Maťa Potkányová). Momentálne píšem menej. Jednak je tu skúškové a práca, druhak Školský blog, kam máme pravidelne prispievať.
Čo by som ešte chcel na blogu dosiahnuť? Aby si raz čitatelia moje články nechávali vytlačiť a nosili ich v peňaženke pre šťastie. Alebo aspoň občas vytlačili, ubalili a vyfajčili. V tejto súvislosti kamoš Gigi tvrdí, že radšej blogovať ako drogovať.
Záverom. Najväčší Bloger všetkých čias raz povedal, že ak vaše blogovanie zmenilo život aspoň jedného človeka, malo zmysel. A môj zmenilo. Takže ďakujem Erik. Nemáš za čo Enzo. Stačí, keď klikneš na karmu (lebo ak neklikneš, ochoriem, vyhádžem sa, stane sa niečo zlé.. alebo si niečo urobím. A jasné, že potom už asi nič nenapíšem).
