Erik Golian
Navaľ krv a dovi nabudúce
Titulok trochu preháňa, ale nejako podobne som sa cítil dnes pri svojom 18.darovaní krvi. Nemám rád odbery, som po nich 2 dni na smrť ospalý a unavený ako vôl. Cítim, že môjmu telu nerobia veľmi dobre.
Mám rád hravý čierny humor, psíka menom Indy, zlé filmy, imgur, "twajter", Akty X Zoznam autorových rubrík: Nerozum a Cit, Cynik sa díva na svet s monokl, Médiá a filmy, Obskúrne rozprávky o... o ničo, Druhý pohľad na vec
Titulok trochu preháňa, ale nejako podobne som sa cítil dnes pri svojom 18.darovaní krvi. Nemám rád odbery, som po nich 2 dni na smrť ospalý a unavený ako vôl. Cítim, že môjmu telu nerobia veľmi dobre.
Som pozitívny človek, rád sa smejem, mám rád absurdné momenty, dobré správy a komunikovanie s ľuďmi. Poteší ma, keď cudzí človek reaguje na pozdrav, poďakovanie, ak sa podarí v autobuse alebo čakárni prehodiť s niekým pár slov (aj najnudnejší človek vie zadrieť srandovnú, či zaujímavú vec). Jasné, že občas vstanem hore zadkom, keď mi vadí aj ranný "škrekot" slávika, ale vo väčšine sa snažím plávať životom v dobrej/povznesenej nálade. A ako si tak dnes ráno plávam v povznesenej nálade do práce, UDRIE ma pohľad na novú červenú reklamu. Propaguje nový, staronový ja neviem - nejaký bratislavský bar.
Nečakám, že niečo také búdú ráno kričať žlté nadpisíky Času a Plusky. Tentokrát by som im to nemal za zlé.. Sedím si v nočnej, zasa plno práce (not really), a popri tom hrá v pozadí markíza de sad. Je tu živši
Po minulom článku sa na mňa obrátilo mnoho čitateľov s otázkou: „Čo je to ten ""zajac?"" Všetkým dvom snáď na vysvetlenie postačí fotoreportáž o zajačikovi Edovi. Edo je najmenší z rodu a stále niečo vyvedie - niekde sa zakliesni a začne hystericky pišťať, niečoho sa zľakne a začne pišťať, poprípade zletí do nádržky s vodou a... začne pišťať. Nie aby vyskočil ako normálny zajac, kvočí vo vode a dožaduje sa bezpodmienečnej záchrany (viď foto). Edove opakované problémy mi pomáhajú zabudnúť na tie reálne, tým pádom zlepšujú náladu a hlavne - človek nemôže viniť /tobôž šmariť o zem/ zvieratko, ktorému Pánboh daroval také množstvo vražednej roztomilosti :o)
.. alebo kvalita sa pozná sama. Preto ju nik nehľadá na mojom blogu..A pritom to začalo tak pekne. Záväzkom každý deň napísať niečo hrejivé.
Anna Belousovovičovová-Ivan Petrovna jemne zaťuká o mikrofón, potom doňho tresne hánkou, zháči sa a znova po ňom žensky jemne zaťuká. Funguje, konečne. Aby som niekoho nemusela nakopnúť a vykopnúť, pomyslí si a smerom k rokovacej sále nahlas povie: „Páni kolegovia, poslanci! Situácia je vážna, preto som dala zvolať toto neskoré nočné stretnutie.
„Poďme niekam," zahlási Kika smerom k cháske kamarátov a podľa šípok v jej očiach vidno, že miesto už vybrala a nechce riešiť žiadny odpor. Len ja, ako správny asociál, ešte pokusne obraciam mdlý pohľad k Irish pubu
Po minulom článku sa na mňa obrátilo veľa ľudí. Dodnes mi prišli asi štyri milióny mailov s otázkami. Dajú sa zhruba zhrnúť do jednej: Čo ste tam vlastne robili (a koľko ste si nahrabali)? A Kevinka Hrušku z Poltára ešte zaujímalo, aký je dnes deň.
Ako to vyzera v Jasons International Youth Hostel v Anchorage ...
Jedno poľské príslovie hovorí, že „lietali husi, husi lietali- labute sa z nich nestali." A slovenské, že keď bolo koze najviac fajn, išla na ľad tancovať.
Rok 2060. Dedko Furták vypol solárne panely a sadol si na posteľ vnúčika Peťka. „Dedo a čo boli tie ftáky,“ pýta sa vnúčik, ako skoro každý večer. Vie, že dedko nevydrží a porozpráva mu tú jeho hrôzostrašnú a neuveriteľnú story. STORY O FTÁKOCH.
Svetová zdravotnícka organizácia WHO potvrdila, že v Turecku je v súčasnosti hospitalizovaných 30 osôb s podozrením na infekciu agresívnym vírusom vtáčej chrípky H5N1. Vtáčia chrípka sa najbližšie nám ocitla včera, keď v Rakúsku zatrepala labkami jedna labuť. Bolo to v parku cisárovnej Sissi.. A na peštianskom dunajskom nábreží /to je v Maďarsku/ včera našli uhynutú divú kačicu.
Kdesi na pomedzí Severného pólu a Čukotky stojí Veľká biela továreň. Vládne v nej čulý ruch, drobulinkí vianoční škriatkovia (nie väčší od štamperlíka) aj tento rok dokončujú výrobu darčekov. „Mali by sme ho zobudiť, je už 22
„Máte veľa zážitkov z vojny? Tak si ich dobre zapamätajte, už sa nebudú viac opakovať!“ nabáda v reklame Ministerstvo obrany SR. Jasné, zážitkov je kopa, ťažko vybrať najlepší. Isté je, že na vojnu som chcel ísť. Mal som prácu, mohol som robiť okľuky, dať sa na modrú knižku, skúsiť prijímačky na VŠ. Ale prečo by som to robil? Nebolo sa čoho báť. Hlava plná predstáv, chvál, cudzích zážitkov a spomienok. Chcel som vlastné!
Babka fajčí krátke Sparty, fčul dohrali s Dedkom karty. „Nože starký, z okna kukni, čo nového na záhumní...“
Odvrátená strana života na dedine. Občas musíte zabiť obľúbené hospodárske zviera... Útlocitní neklikajte, lebo je to kruté - budete zhrození a prejdete k vegeteriánom
Za mierne kontroverzným nadpisom sa skrýva ďalší z praktických návodov. Sedliačina ako vyšitá, ale možno sa vám zíde, ak sa niekedy v živote ocitnete na pustom ostrove a váš život bude závisieť od mlieka divých kôz. Podnietil ma a
Ja a ostatní dnešní dvadsať-plus-niečo Slováci. Nežili sme dlho a aj tak sme zažili veľa zaujímavého a zlomového. Máme viac šťastia a možností ako generácie pred nami/ po nás. Už teraz je na čo spomínať. Čo potom, ak sa doži