Čas aj na čítanie príbehov, ale najmä čas, aby sme si "čítali z našich vlastných príbehov života..."
Z príbehov života našich detí...
Čas na komunikáciu, na slovné špekulácie, na rozhovory o tom, ako sa vyrába človečia láska...
A či vôbec...:o)
Či vznikne tajomne, ako manna na púšti. Či sa rozpúšťa z ľahka, ako sneh ?
Či pretrváva roky...? A možno o tom netreba hovoriť, aby sa nezľakla...
Veď je úžasné, že vôbec je.
Nemôžem povedať, že by to bolo neuveriteľné, pretože v lásku verím...
...
Čas.Hmmm.
Tak čas aj na písanie článkov, po ktorých máte taký krehko-krásny pocit,
keď viete, že na druhej strane si ich číta práve ten správny adresát...
Pekný dníček všetkým... :o)
PS : Diskusia snáď nie je potrebná, ostane nám viac času - snáď práve na to, na čo sme chceli :o)
...alebo ak "máte čas", tak napíšte... :O)))
